Školský vzdelávací program

Nižšie stredné vzdelávanie – 2. stupeň

            Základná škola, Ústredie 976, Klokočov

 

Prerokovaný v Pedagogickej rade dňa: 19.08.2024

Prerokovaný v Rade školy dňa: 30.08.2024

Prerokovaný so zriaďovateľom: 30.08.2024

 

 

 

 

           ....................................                .................................

             Ing. Jarmila Krišťáková               Ing. Radoslav Zajac,MBA.,LL.M.

                   riaditeľka školy                               starosta obce

 

 

 

********************

Názov :                        Cesta za poznaním

 

Stupeň vzdelania: nižšie stredné  vzdelávanie

 

Dĺžka štúdia: nižšie stredné vzdelávanie – 2. stupeň -  5 rokov

                       

Vyučovací jazyk: slovenský

 

Forma štúdia: denná

 

Druh školy: štátna

 

Typ školy: plnoorganizovaná

 

Názov školy: Základná škola

 

Adresa: Základná škola, Ústredie 976, 023 22  Klokočov

 

Štatutárny orgán: Ing. Jarmila Krišťáková, riaditeľka školy

 

 

IČO: 378122 89

 

Kontakty:

0911 650 235

041 4353 923

e-mail:  riaditel@zsklokocov.sk

 

Zriaďovateľ: Obec Klokočov

 

Adresa: Obec Klokočov, Ústredie 962, 023 22  Klokočov 

 

Kontakty: 041 43 58 110

 

Starosta obce: Ing. Radoslav Zajac, MBA.,LL.M.   

*****

OBSAH:

 

Úvod .................................................................................................................................................. 4

1  Zameranie školy , poslanie výchovy a vzdelávania ................................................................. 5

1. 1.   Zameranie školy ........................................................................................................... 5

       1.2   Poslanie výchovy a vzdelávania........................................................................................... 5

2 Ciele výchovy a vzdelávania ........................................................................................................ 6

3 Stupeň vzdelania ........................................................................................................................... 8

4 Profil absolventa ........................................................................................................................... 8

5 Vzdelávacie oblasti a prierezové témy ....................................................................................... 9

       5.1  Vzdelávacie oblasti .............................................................................................................. 9

       5.2 Prierezové témy ................................................................................................................. 15

               5.2.1 Osobnostný a sociálny rozvoj ................................................................................  15

               5.2.2 Výchova k manželstvu a rodičovstvu.......................................................................16

               5.2.3 Environmentálna výchova ....................................................................................... 17

               5.2.4 Mediálna výchova ................................................................................................... 17

               5.2.5 Multikultúrna výchova ............................................................................................. 18

               5.2.6 Ochrana života a zdravia ........................................................................................ 19

6    Vzdelávacie štandardy ............................................................................................................ 20

7    Rámcové učebné plány ............................................................................................................ 21

8  Osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania............................. 21

         8.1 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením ........................ 22

         8.2 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním ......................................................... 23

9    Charakteristika odboru vzdelávania a jeho dĺžka .................................................................. 24

10    Forma výchovy a vzdelávania ............................................................................................... 24

11    Vyučovací jazyk  ..................................................................................................................... 25

12    Osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov ...................................................................... 25

13   Používanie školského vzdelávacieho programu pre nižšie stredné vzdelávanie  – 2. stupeň základnej školy  ................................................................................................................................................ 28

14     Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov ....................................................................... 28

15 Základné podmienky vzdelávania žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia ........................................................................................................................................................... 28

     15.1            Ciele výchovy a vzdelávania ..................................................................................... 28

     15.2            Stupeň vzdelania ....................................................................................................... 29

    15.3             Profil absolventa ........................................................................................................ 29

    15.4             Vzdelávacie štandardy .............................................................................................. 30

    15.5             Vzdelávacie oblasti ................................................................................................... 30

    15.6              Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov ................................................................... 31

     15.7            Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie .................................................. 31

     15.8            Obsah vzdelávania .................................................................................................... 32

    15.9            Hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím ............................................................. 32

    15.10         Rámcové učebné plány ............................................................................................... 33

  16  ZÁKLADNÉ PODMIENKY VZDELÁVANIA ŽIAKOV SO STREDNÝM STUPŇOM MENTÁLNEHO POSTIHNUTIA .................................................................................................................................. 33

    16.1          Ciele výchovy a vzdelávania ........................................................................................ 33

    16.2          Stupeň vzdelania ......................................................................................................... 33

    16.3          Profil absolventa .......................................................................................................... 33

    16.4         Vzdelávacie oblasti ....................................................................................................... 34

    16.5         Vzdelávacie štandardy ................................................................................................. 35

   16.6          Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov ...................................................................... 35

   16.7          Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie .................................................... 35

   16.9         Hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím ............................................................... 36

   16.10       Prierezové témy..............................................................................................................36

   16.11       Rámcové učebné plány..................................................................................................36

17    Školský podporný tím ............................................................................................................37

Prílohy .............................................................................................................................................. 39

********************

Úvod

 

     Školský vzdelávací program pre primárne vzdelávanie vychádza zo štátneho vzdelávacieho program – ŠVP. Štátny vzdelávací program predstavuje záväzný národný rámec pre nižšie stredné vzdelávanie – 2. stupeň základnej školy. Reprezentuje druhú úroveň dvojúrovňového modelu vzdelávania. Je východiskovým dokumentom na prípravu školského vzdelávacieho program. Prostredníctvom vzdelávacích oblastí a prierezových tém preferuje vo výučbe medzipredmetový prístup, teda kooperáciu v rámci jednotlivých učebných predmetov v danej vzdelávacej oblasti a tiež medzi rôznymi oblasťami. Cieľom ŠkVP je podporovať také kognitívne činnosti, ktoré sú vyjadrené pojmami, ako je vlastné aktívne objavovanie, hľadanie, skúmanie, pátranie, zisťovanie niečoho nového, napríklad výsledkov pokusu alebo experimentu, interpretácie či vytvárania rôznorodých verbálnych, obrazových a grafických textov, ktoré tvoria sociálny a kultúrny svet.

Vytváranie uvedených kognitívnych činností možno všeobecne zhrnúť najmä do týchto oblastí výchovy a vzdelávania:

• rozvíjať schopnosti žiakov vedieť a chcieť sa učiť
• posilňovať sebadôveru žiakov v riešení problémov, ktoré sú spojené s učením;
• viesť žiakov k aktívnemu občianstvu;
• podieľať sa na vymedzovaní hodnôt slušného a morálneho človeka.

***********************************

 

1. Zameranie školy , poslanie výchovy a vzdelávania

 

1. 1.      Zameranie školy

     Škola poskytuje primárne vzdelávanie a nižšie stredné vzdelávanie. 

Zameranie školy smeruje do oblasti Jazyk a komunikácia, Človek a príroda, Matematika a práca s informáciami, Inklúzia.

      Naša škola poskytuje žiakom rozšírenú výučbu  cudzieho  jazyka už od prvého ročníka. Poskytujeme žiakom možnosť naučiť sa cudzí jazyk (anglický jazyk) nielen na komunikačnej úrovni, teda dorozumievať sa v každodenných situáciách, ale spoznať dejiny, kultúru, životný štýl jeho nositeľov a využiť ho aj ako prostriedok ďalšieho poznávania. Zároveň ponúkame žiakom možnosť vzdelávať sa  v druhom cudzom jazyku (francúzsky jazyk) od VII. ročníka ako povinne voliteľného predmetu.  Posilnené je i vyučovanie slovenského jazyka s dôrazom na správnu výslovnosť v slovenskom jazyku v prostredí s výrazným dialektom,  čítanie s porozumením, regionálne jazykové prejavy a regionálny dialekt. U žiakov rozvíjame čitateľské zručností, slovnú zásobu a fantáziu čítaním mimočítankovej literatúry. Pravidelne dopĺňame kabinetnú zbierku , triedne knižnice i oddychové zóny o detské knihy, romány a inú literatúru.

      Na II. stupni máme zároveň posilnené vyučovanie  prírodovedných predmetov t.j. matematiky, biológie a geografie. Aplikáciu, overovanie, hodnotenie získaných prírodovedných poznatkov zabezpečujeme v povinne voliteľnom vyučovacom predmete: Prírodovedné aplikácie.

     Naša škola je otvorená poznávaniu a prijatiu každého človeka a pracujeme na rozvoji každého žiaka v spolupráci s externými partnermi. Poskytujeme podporu žiakom s prekážkami v učení, žiakom so zdravotným znevýhodnením, vytvárame pre nich podporné prostredie, podporujeme ich a podnecujeme v zapájaní sa do rôznych súťaží a života školy už od prvého ročníka.

 

 

1. 2.  Poslanie výchovy a vzdelávania

Poslaním školy je poskytovať žiakom základné vzdelanie, výchovu a prípravu na ďalšie štúdium a prax. Vytvárať priaznivé podmienky pre slobodný a tvorivý prejav žiakov, rozvíjať ich schopnosti a talent, osvojovať si základné zručnosti.

    Cesta za poznaním je celoživotnou cestou, na ktorej zbierame  vedomosti, skúsenosti, spôsobilosti,  učíme sa mnohým zručnostiam a postojom.

      Škola sprevádza žiakov istou etapou tejto životnej cesty, pričom im ukazuje smer, ako túto cestu čo najlepšie zvládnuť s ohľadom na potreby súčasnej doby: súčasná spoločensko-politická situácia, rozvíjanie spolupráce s inými európskymi krajinami, utváranie multikultúrnych väzieb a vzťahov.

           Naša škola sa nachádza v krásnom prírodnom prostredí, kde je mnoho chránených rastlín a živočíchov, rašeliniská a iné prírodné útvary. Chceme zároveň vypestovať u žiakov kladný vzťah k prírode ako k základnému životnému prostrediu, naučiť ich porozumieť zákonitostiam prírodných procesov, aplikovať prírodovedné poznatky v bežnom živote a taktiež ovplyvniť ich environmentálne cítenie a správanie.

     Základnú školu navštevujú i žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Našou snahou je podieľať sa na utváraní rovnosti príležitosti vo výchove a vzdelávaní, na prekonávaní rôznych bariér, a tým prispieť k zlepšeniu školskej úspešnosti žiakov. Kvalita vzdelávania priamo ovplyvňuje úspešné pôsobenie na ďalšom stupni vzdelávania ako aj budúce pôsobenie na trhu práce.

 

2 Ciele výchovy a vzdelávania

 

Ciele výchovy a vzdelávania predstavujú spoločný základ pre konkretizované predmetové ciele a špecifické ciele prierezových tém, ktoré sa majú výchovou a vzdelávaním naplniť. Vo vzdelávaní na druhom stupni základnej školy je potrebné najmä:

• rozvíjať u žiakov funkčnú gramotnosť  a kritické myslenie;
• umožňovať každému žiakovi  v rámci výučby nadobúdanie kompetencií vlastnou činnosťou a aktivitami zameranými aj na objavovanie a vytváranie nových významov;
• motivovať žiakov k zodpovednosti a záujmu o vlastné vzdelávacie výsledky prostredníctvom ich aktívneho zapojenia do procesu vzdelávania;
• viesť žiakov k využívaniu efektívnych stratégií učenia sa (učiť sa učiť);
• poskytovať každému žiakovi príležitosť objaviť a rozvinúť svoje schopnosti v súlade s reálnymi možnosťami, aby tak získal podklad pre optimálne rozhodnutie o svojom ďalšom vzdelávaní;
• sprostredkovať dostatok príležitostí na osobnostný rozvoj každého žiaka;
• rozvíjať u žiakov sociálne kompetencie s dôrazom na kultivovanú komunikáciu a spoluprácu;
• viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných ľudí,

• rozvíjať čitateľskú gramotnosť vo všetkých vyučovacích predmetoch,
• rozvíjať u žiakov čitateľské zručností, slovnú zásobu a fantáziu,
• rozvíjať umeleckú oblasť organizovaním prednesu poézie a prózy a sériu výtvarných a literárnych súťaží,
• podporovať priateľské vzťahy vedúce k vzájomnej spolupráci, podporovať spoluprácu učiteľ – žiak – rodič,
• Inkluzívna škola – prostredie, ktoré podnecuje osobnostný, sociálny a kognitívny rozvoj každého žiaka a v ktorom vládne úcta a rešpekt k individuálnym osobitostiam každého člena,
• pokračovať v spolupráci s družobnou  Základnou školou Žákovská, Havířov, ČR,
• v rámci vyučovania anglického jazyka pokračovať v spolupráci s organizáciou KERIC, vďaka ktorej môžeme priblížiť žiakom iné kultúry, spôsob života,  ich zvyky a tradície (napr. Keňa, Čína, Brazília, atď.),
• klásť dôraz na individuálny a diferencovaný prístup k žiakom,
• zdokonaľovať vyučovania francúzskeho jazyka ako druhého cudzieho jazyka (voliteľného jazyka)
• využívať disponibilné hodiny na rozšírenie a prehĺbenie najmä prírodovedných predmetov,
• zabezpečovať materiálno  - technickými prostriedkami, učebnými pomôckami, textami aplikáciu, overovanie, hodnotenie získaných prírodovedných poznatkov vo voliteľnom vyučovacom predmete : prírodovedné aplikácie,
• zapájať žiakov do predmetových súťaží, olympiád a projektov, využívať ich tvorivý potenciál.

 

3 Stupeň vzdelania

 

     Nižšie stredné vzdelanie žiak získa úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou, ktoré je podmienkou pre ďalšie vzdelávanie na vyššom stupni škôl.

 

 

4 Profil absolventa

 

     Profil absolventa sa odvíja od kompetencií, ktoré žiak získal v procese vzdelávania a sebavzdelávania v rámci nižšieho stredného stupňa vzdelávania a iných rozvíjajúcich aktivít. Absolvent nižšieho stredného vzdelávania disponuje nasledujúcimi základnými kompetenciami, ktoré vychádzajú zo vzdelávacích štandardov vyučovacích predmetov a špecifických cieľov prierezových tém na tomto stupni vzdelávania:

• pozná a uplatňuje efektívne techniky učenia sa a osvojovania si poznatkov;
• vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou;
• využíva cudzí jazyk na úrovni používateľa základov jazyka;
• používa matematické postupy a vedomosti pri riešení praktických problémov, je schopný aplikovať osvojené matematické modely logického a priestorového myslenia;
• používa informačné a komunikačné technológie pre potreby učenia sa a pre svoj život;
• vyhľadá a využije viaceré informácie a možnosti pri plánovaní úloh a riešení problémov s uplatnením zásad kritického myslenia;
• dokáže aplikovať osvojené poznatky a metódy prírodných vied vo svojom živote;
• uplatňuje osvojené základy pre efektívnu spoluprácu a komunikáciu v skupine;
• posúdi svoje silné a slabé stránky s ohľadom na svoje ďalšie vzdelávanie a budúce profesijné záujmy;
• chápe dôležitosť ochrany svojho zdravia a uprednostňuje základné princípy zdravého životného štýlu v každodennom živote;
• uvedomuje si význam kultúrneho dedičstva a umenia vo svojom živote a živote celej spoločnosti;
• prijíma rozmanitosť ako prirodzenú súčasť spoločnosti;
• pozná a uplatňuje svoje práva a rešpektuje práva iných;
• má predpoklady stať sa aktívnym občanom v národnom i globálnom kontexte.

 Získané kompetencie žiaka menia svoju kvalitu (rozvíjajú sa) v priebehu jeho ďalšieho vzdelávania.

 

 

 

5 Vzdelávacie oblasti a prierezové témy

 

      Vzdelávacie oblasti sú okruhy, do ktorých patrí problematika príbuzných vyučovacích predmetov. Zabezpečujú nadväznosť a previazanosť obsahu jednotlivých vyučovacích predmetov patriacich do konkrétnej oblasti. Umožňujú rozvíjanie medzipredmetových vzťahov, a tým aj kooperáciu v rámci jednotlivých predmetov.

 

5.1 Vzdelávacie oblasti:

Jazyk a komunikácia

Učebné predmety zahrnuté do vzdelávacej oblastí:

• slovenský jazyk a literatúra
• anglický jazyk
• francúzsky jazyk

     Spoločným menovateľom oblasti je jazyk, ktorý sa chápe ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohatenia človeka, ako nástroj myslenia a komunikácie a ako prostriedok vyjadrovania emócií. Vzdelávanie preto vedie k vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho prostriedku na získavanie a odovzdávanie informácií, k zvyšovaniu jazykovej kultúry ústnych i písomných jazykových prejavov žiakov a k rozvíjaniu čitateľských kompetencií zameraných na príjem textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu a hodnotenie. Dobré zvládnutie jazykového učiva a najmä komunikačných kompetencií vytvára predpoklad na rozvinutie schopnosti úspešne sa uplatniť na trhu práce a v súkromnom živote, podporuje otvorenejší prístup k ľuďom, umožňuje poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytuje prehĺbenie vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvára podmienky na spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch. Špecifickou zložkou vyučovacích jazykov a druhého jazyka je literatúra, ktorej základom je postupné rozvíjanie čitateľských kompetencií od úrovne naivného čitateľa k čítaniu s porozumením. Podstatou oblasti je súhrn predmetových kompetencií, ktoré umožňujú výrazne posilniť komunikačno-zážitkový model vyučovania, a naopak oslabujú tendenciu obsiahnuť školskú podobu vedných disciplín.

     Vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a literatúra sa v 7. a 9. ročníku navyšuje učebný plán o 1 vyučovaciu hodinu.

     Vy vyučovacom predmete anglický jazyk sa v 5. a 6. ročníku  navyšuje učebný plán o 1 vyučovaciu hodinu.

     Francúzsky jazyk sa vyučuje od siedmeho ročníka do deviateho ročníka v alternácii s predmetom prírodovedné aplikácie 2 vyučovacie hodiny týždenne  v každom ročníku.

 

 

Matematika a práca s informáciami

Učebné predmety zahrnuté do vzdelávacej oblastí:

• matematika
• informatika

          Vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami, ktorú tvoria vyučovacie predmety matematika a informatika, je v rámci nižšieho stredného vzdelávania založená predovšetkým na aktívnych činnostiach (práca s objektmi, aplikácia poznatkov v reálnych situáciách). Poskytuje vedomosti a zručnosti potrebné v praktickom živote a umožňuje tak získavať matematickú gramotnosť. Rozvíja logické a kritické myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémových úloh (aj v spolupráci v skupine) a overovať ich v praxi. Učí tvoriť hypotézy a tvrdenia podložiť argumentmi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Rozvíja schopnosť žiakov používať prostriedky IKT k vyhľadávaniu, spracúvaniu a uloženiu informácií.

     Vo vyučovacom predmete matematika sa v 5. - 9. ročníku navyšuje učebný plán o 1 vyučovaciu hodinu.

 

Človek a príroda

Učebné predmety zahrnuté do vzdelávacej oblastí:

• fyzika
• chémia
• biológia
• prírodovedné aplikácie

     Vzdelávacia oblasť Človek a príroda sa prioritne zameriava na rozvíjanie prírodovednej gramotnosti, ktorá je súčasťou základného vzdelania. Hlavným cieľom vzdelávania v oblasti prírodných vied je hlbšie pochopenie prírodných procesov, k čomu sa dospeje prostredníctvom cielených žiackych činností, v ktorých dominujú bádateľské aktivity. Pre všetky prírodovedné predmety je spoločným cieľom a úlohou budovanie spôsobilostí pre vedeckú prácu, a to najmä spôsobilosti pozorovania, vnímania časových a priestorových vzťahov medzi objektmi a javmi, klasifikácie, merania a predvídania. Dôležité je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote a porozumenie ich podstate, čo si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu medzi predmetmi fyzika, chémia, biológia, geografia, ale aj matematika. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva.

     Vo vyučovacom predmete biológia sa v  6. ročníku navyšuje učebný plán o 1 vyučovaciu hodinu.

     Prírodovedné aplikácie sa vyučujú od siedmeho ročníka do deviateho ročníka v alternácii s predmetov francúzsky jazyk 2 vyučovacie hodiny týždenne  v každom ročníku.

  

Človek a spoločnosť

 Učebné predmety zahrnuté do vzdelávacej oblastí:

• dejepis
• geografia
• občianska náuka

     Vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť tvoria učebné predmety dejepis, geografia s jej humánnou zložkou a občianska náuka spolu s príslušnými témami, ktoré sú prítomné aj v iných vzdelávacích oblastiach. Cieľom tejto vzdelávacej oblasti je zoznámiť žiakov s vývojom ľudskej spoločnosti, s najvýznamnejšími spoločenskými javmi a procesmi, ktoré sa premietajú do každodenného života a vnímať svet integrujúco vo vzájomnom vzťahu medzi človekom a spoločnosťou v danom geografickom priestore. Poznanie minulosti svojho národa, ako aj národov Európy a sveta, oboznámenie sa so zemepisnými charakteristikami svojej vlasti a regiónov sveta a utváranie pozitívnych občianskych postojov je predpokladom získania občianskych kompetencií, ktoré patria ku kľúčovým vo vzdelávaní. Žiaci cez poznanie najbližšieho prostredia (rodina, škola), ktorého sú súčasťou, získavajú funkčné znalosti a spôsobilosti o svojom najbližšom spoločenskom prostredí, o miestnej obci, regióne i o ostatných regiónoch Slovenska. Žiaci sú vedení k pochopeniu vlastného miesta a úlohy v spoločnosti, ako aj k tomu, aby svojimi postojmi a konaním prejavovali občiansku aktivitu, zodpovednosť k sebe, svojim blízkym a krajine, v ktorej žijú. Vzdelávacia oblasť otvára priestor na kultivovanie individuálnych a spoločenských kompetencií. Učí vidieť veci a javy vo vzájomných súvislostiach, ponúka argumenty, inšpiruje k tvorivému riešeniu otázok a prispieva ku kritickému mysleniu žiakov. Súčasne rozvíja a upevňuje vedomie príslušnosti k európskemu civilizačnému a kultúrnemu prostrediu. Centrálnou kategóriou vzdelávacej oblasti je rozvíjanie, korigovanie a kultivovanie historického vedomia žiakov z potrieb prítomnosti, k čomu prispievajú všetky tri vyučovacie predmety, ktoré ju vytvárajú. Aj preto kľúčovú úlohu zohrávajú medzipredmetové vzťahy, ktoré treba kontinuálne metodicky aplikovať v podobe prierezových modelov vo výučbe jednotlivých predmetov..

     Vo vyučovacom predmete dejepis sa v  9. ročníku  navyšuje učebný plán o 1 vyučovaciu hodinu.

     Vo vyučovacom predmete geografia sa v  6. ročníku  navyšuje učebný plán o 1 vyučovaciu hodinu.

 

 

Človek a hodnoty

Učebné predmety zahrnuté do vzdelávacej oblastí:

• náboženská výchova / etická výchova

     Hlavnou úlohou tejto vzdelávacej oblasti je aktívne sa podieľať na formovaní osobnosti žiakov s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a univerzálne ľudské hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zároveň podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa,  ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život, pre vytváranie harmonických a stabilných vzťahov v rôznych sociálnych skupinách – v rodine, na pracovisku, v spoločnosti. Obsah vzdelávacej oblasti sa realizuje v povinne voliteľných učebných predmetoch etická výchova a náboženská výchova. Predmet etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Zvlášť dôležité je rozvíjať sebaúctu a úctu k iným, interpersonálne sociálne zručnosti a zvyšovať odolnosť žiakov voči negatívnym sociálnopatologickým či amorálnym vplyvom. Základným cieľom predmetu náboženská výchova je pomôcť žiakovi zodpovedne myslieť, emocionálne sa prejavovať a správať vzhľadom na osobne žité náboženstvo a vieru. Predmet napomáha rozvíjať vzťah k Bohu, reflektuje otázku významu sveta, zmyslu a hodnoty života a noriem konania človeka a dáva odpoveď na základe zjavenia a viery cirkvi. Umožňuje urobiť osobné rozhodnutia vo vzťahu k iným konfesiám a náboženstvám, podporuje pochopenie a toleranciu voči rozhodnutiam druhých. Motivuje k osobnému náboženskému životu a k zodpovednému konaniu v cirkvi a v spoločnosti.

 

 

Človek a svet práce

Učebné predmety zahrnuté do vzdelávacej oblastí:

• technika

     Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce zahŕňa návrhy širokého spektra pracovných činností a technológií, ktorými sú žiaci vedení k získaniu psychomotorických zručností a poznatkov z rôznych oblastí reálneho života a sveta práce. Predmet technika je zameraný na zložitejšie pracovné činnosti a technológie, na samostatnú a tímovú prácu žiakov. Žiaci sú vedení k získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach. Spoznávajú trh práce aj z hľadiska ich budúcej profesijnej orientácie. Prichádzajú do priameho kontaktu s technikou v jej rozmanitých podobách a v širších súvislostiach. Predmet poskytuje žiakom priestor a príležitosť na primeraný rozvoj ich tvorivého technického myslenia. Obsah je zameraný na budovanie vzťahu žiakov k technike, k jej bezpečnému používaniu a k bezpečnej práci s technikou. Žiaci spoznávajú reálne podmienky trhu práce, moderné stroje a zariadenia, funkciu základných bytových inštalácií. Sú vedení ku konštruovaniu a zhotovovaniu primeraných výrobkov a k poznaniu základných technických materiálov a technológií. Podľa svojich podmienok (materiálno-technických a personálno-odborných) škola môže v predmete technika vyučovať tematický celok ekonomika domácnosti, ktorý obsahuje témy: plánovanie a vedenie domácnosti, svet práce, domáce práce a údržba domácnosti, ručné práce, rodinná príprava, pestovateľské práce a chovateľstvo. Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce tak vhodne dopĺňa sústavu vzdelávacích oblastí o dôležitú zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v reálnom živote a v spoločnosti.

     Predmet technika sa môže vyučovať formou blokového vyučovania na okolitých stredných školách (SOŠ obchodu a služieb Čadca, SOŠ technická Čadca a pod.).

     Pri blokovej výučbe predmetu  sa môže dĺžka vyučovacej hodiny meniť.

 

Umenie a kultúra

Učebné predmety zahrnuté do vzdelávacej oblastí:

• výtvarná výchova
• hudobná výchova

     Obsah vzdelávacej oblasti je realizovaný prostredníctvom predmetov výtvarná výchova a hudobná výchova. Vzdelávacia oblasť vytvára priestor pre pochopenie významu kultúry a umenia v živote človeka a spoločnosti. Učí žiaka vnímať a chápať hodnoty umenia, kultúry a kultúrnej tradície a vyjadrovať sa rôznymi umeleckými prostriedkami vybraných médií vizuálneho, dramatického, hudobného umenia a písaného a hovoreného slova. Primerane veku formuje samostatné a zodpovedné postoje žiakov k súčasnej kultúrnej ponuke, rozvíja kritické myslenie najmä vo vzťahu k masmédiám. Obsah vzdelávacej oblasti tak prispieva k formovaniu vizuálnej, mediálnej, sluchovej,  jazykovej a pohybovej gramotnosti a tvorivosti žiaka. Prostredníctvom tematických celkov zameraných na kultúrnu tradíciu a dedičstvo sa žiak oboznamuje s kultúrnou tradíciou svojho regiónu, národa a krajiny, čím sa rozvíja vedomie kultúrnej identity. Formujú sa multikulturálne a komunikačné kompetencie. Prostredníctvom tvorivých výtvarných činností a aktivít sú pre žiakov vytvorené príležitosti na uplatnenie fantázie a predstavivosti, a tým aj priestor na jeho sebarealizáciu. V tvorivých, umeleckých alebo hudobných činnostiach majú žiaci možnosť vyjadrovať svoje predstavy, a to vyjadrovacími formami (jazykom) jednotlivých umení.

Výtvarná výchova vedie žiaka k spoznávaniu súčasného umeleckého vyjadrovania sveta, vizuálnej kultúry a kultúrnej tradície svojho regiónu, národa a krajiny. Obsah predmetu je členený do tematických celkov, ktoré kladú dôraz na rozvoj predstavivosti a fantázie, pozorovacích a vyjadrovacích schopností a zručností pri práci s vyjadrovacími prostriedkami vizuálnych umení. V tvorivom procese dochádza ku kvalitatívnej zmene, detskú spontánnosť postupne nahrádza dospelý ekvivalent – duchovná otvorenosť spojená s pribúdaním vedomej operatívnosti a názorovej samostatnosti.

Hudobná výchova prostredníctvom hudobných činností rozvíja základné hudobné kompetencie žiaka a usiluje sa o vytvorenie kladného vzťahu k hudbe a hudobnému umeniu.          

Vo vyučovacom predmete výtvarná výchova sa v  5. ročníku  navyšuje učebný plán o 1 vyučovaciu hodinu.

Zdravie a pohyb

Učebné predmety zahrnuté do vzdelávacej oblastí:

• telesná a športová výchova

     Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor pre uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pohyb. Oblasť sa zameriava na základné informácie, súvisiace so zdravým spôsobom života a pohybovou aktivitou. Realizuje sa učebným predmetom telesná a športová výchova, ktorej najdôležitejším poslaním je vytváranie vzťahu k pravidelnej pohybovej aktivite ako nevyhnutného základu zdravého životného štýlu. Telesná a športová výchova spája vedomosti, návyky a zručnosti spojené so zdravím, zdravým životným štýlom, pohybovou a športovou aktivitou využiteľnými nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Žiaci si vytvoria predstavu o význame pohybovej a športovej aktivity pri upevňovaní aktívneho zdravia a spoznajú účinok vykonávaných cvičení na organizmus. Pri realizovaní obsahu telesnej a športovej výchovy je dôležité rešpektovať individuálne dispozície žiakov, ktoré by mali byť zohľadnené pri plánovaní cvičení, ako aj pri hodnotení žiakov. Významnou súčasťou je motivácia žiakov k dosiahnutiu individuálnych zlepšení vo svojej pohybovej výkonnosti pri akceptovaní ich vlastných predpokladov.

 

 

5.2 Prierezové témy:

     Rýchlo sa meniaca realita súčasnej globalizovanej spoločnosti s novými technológiami a sociálnymi zmenami ovplyvňuje postoje, hodnotový systém žiakov a ich konanie. Táto skutočnosť sa musí odraziť aj vo vzdelávaní. Vhodným prostriedkom na to sú prierezové témy, ktoré sa svojím obsahom a výchovným zameraním premietajú do vymedzených vzdelávacích oblastí, dopĺňajú ich, prepájajú ich obsah s aktuálnym dianím v spoločnosti, s každodennou žitou skúsenosťou žiaka a konkrétnej triedy. V tomto zmysle prierezové témy priaznivo ovplyvňujú proces utvárania a rozvíjania funkčných kompetencií žiakov. Prierezové témy realizujeme  ako súčasť učebného obsahu vyučovacích predmetov (viď príloha Prierezové témy), alebo prostredníctvom samostatných projektov, seminárov, vyučovacích blokov, kurzov, mimoškolskými aktivitami a pod.

     V rámci nižšieho stredného vzdelávania majú prierezový charakter tieto témy: Osobnostný a sociálny rozvoj, Výchova k manželstvu a rodičovstvu, Environmentálna výchova, Mediálna výchova, Multikultúrna výchova, Ochrana života a zdravia.

 

5.2.1 Osobnostný a sociálny rozvoj

 

     Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj sa prelína celým vzdelávaním. Jej hlavným cieľom je rozvíjať osobnosť žiakov predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt. Prostredníctvom nej sa zároveň s vedomostným rozvojom žiakov cielene rozvíjajú aj ich osobné a sociálne kompetencie. Umožňuje žiakom rozmýšľať o sebe, o svojom aktuálnom živote, vzťahoch s ľuďmi a smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a tiež k rešpektovaniu názorov, potrieb a práv ostatných. Usmerňuje ich v tom, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k pozitívnej sociálnej klíme školy, dobrým vzťahom medzi žiakmi a medzi učiteľmi a žiakmi.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

• porozumel sebe a iným;
• optimálne usmerňoval vlastné správanie;
• nadobudol základné prezentačné zručnosti osvojené na základe postupného spoznania svojich predpokladov a uplatňoval ich pri prezentácii seba a svojej práce;
• získal a uplatňoval základné sociálne zručnosti pre optimálne riešenie rôznych situácií;
• rešpektoval rôzne typy ľudí a ich názory a prístupy k riešeniu problémov.

 

5.2.2 Výchova k manželstvu a rodičovstvu

 

     Dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja žiakov je príprava na zodpovedné partnerské vzťahy, manželstvo a rodičovstvo. Prierezová téma Výchova k manželstvu a rodičovstvu je zameraná na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. Pri realizácii témy je nevyhnutné vychádzať zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede, ich veku, zrelosti, vývinového štádia. Podmienkou je taktný a citlivý prístup pedagóga. Škola podľa možností a aktuálnej ponuky  využije aj pomoc alebo služby relevantných odborníkov.

 Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:

• osvojil základné poznatky o biologických, psychických a sociálnych zmenách, ktoré ovplyvňujú vývin jeho osobnosti v súčasnosti i v budúcnosti;
• získal základné predpoklady pre zodpovedné rozhodnutia v oblasti partnerských vzťahov, manželstva a rodičovstva;
• osvojil zásady bezpečného správania a porozumel rizikám v oblasti sexuality;
• uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom (každodennom) živote.

 

 

5.2.3 Environmentálna výchova

 

     Environmentálna výchova umožňuje žiakom získať vedomosti, zručnosti, postoje a návyky k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia dôležitého pre trvalo udržateľný život na Zemi. Vedie žiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov človeka, organizmov a životného prostredia, kde sú prepojené aspekty ekologické, ekonomické a sociálne.

 Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

• rešpektoval základné pravidlá pre správanie sa v prírode s ohľadom na organizmy a ich životné prostredie;
• rozpoznal a vyhodnotil zmeny v prírode a vo svojom okolí;
• poznal možnosti smerujúce k ochrane a zlepšeniu životného prostredia, podieľal sa na aktivitách (školy) smerujúcich k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia širšieho okolia (školy, obce...);
• získal informácie o zásahoch človeka do životného prostredia a vyhodnotil ich dôsledky v lokálnych a globálnych súvislostiach;
• rozlišoval technológie a výrobky šetrné k životnému prostrediu;
• šetrne sa správal k prírodným zdrojom;
• aktívne sa podieľal na eliminácii znečistenia životného prostredia.

5.2.4 Mediálna výchova

 

     Médiá predstavujú významný faktor, ktorý vplýva na vývin osobnosti a socializáciu detí a mladých ľudí. Médiá sú integrálnou súčasťou každodenného života žiakov, pričom výrazne ovplyvňujú ich správanie, utváranie hodnôt a životný štýl. Hlavným cieľom prierezovej témy Mediálna výchova je rozvoj (postupné zvyšovanie úrovne) mediálnej gramotnosti žiakov – schopnosti kriticky prijímať, analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov a zmysluplne využívať médiá. Na 2. stupni základnej školy je dôležité, aby sa žiaci na veku primeranej úrovni postupne dokázali orientovať v mediálnom svete a osvojili si stratégie bezpečného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií. Dôraz sa kladie na rozvíjanie kritického myslenia; vhodnou metódou je spoločné skúmanie, analyzovanie a samostatné premýšľanie, pričom sa vychádza z konkrétnej reality žiakov v triede.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:

• uvedomil význam a vplyv médií vo svojom živote a v spoločnosti;
• nadobudol základné technické zručnosti potrebné pre používanie médií a médiá využíval zmysluplne;
• pochopil a rozlíšil pozitíva a negatíva využívania, vplyvu médií a ich produktov;
• získal kritický odstup od mediálnych produktov a ich obsahov a rozpoznal mediálne spracovanú realitu; • osvojil si zodpovedný prístup pri využívaní médií na komunikáciu a vytváranie vlastných mediálnych produktov.

 

5.2.5 Multikultúrna výchova

 

     S aktuálnou realitou celosvetovej globálnej spoločnosti a s multikultúrnym charakterom slovenskej spoločnosti sa spájajú riziká predsudkov a stereotypov, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu či xenofóbie. Žiaci sú každodenne vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a dostávajú sa do kontaktu s príslušníkmi rôznych kultúr. Prostredníctvom spoznávania svojej kultúry a iných kultúr, histórie, zvykov a tradícií sa žiaci naučia rešpektovať tieto kultúry ako rovnocenné a s ich príslušníkmi dokážu konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Pri realizácii tejto témy sa odporúča využívať také didaktické postupy a metódy, ktoré neučia stierať medzikultúrne rozdiely, ale pochopiť ich, akceptovať ich a tiež rešpektovať ľudské práva. S prierezovou témou Multikultúrna výchova úzko súvisí regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra, ktorá sa vo svojom obsahu ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenska. Poznanie tradícií je základom kultúrnej identity. Spoznávaním svojho regiónu, jeho kultúrneho a prírodného bohatstva sa prispieva u žiakov k formovaniu ich historického vedomia.

     Škola uplatňuje prierezovú tému formou projektov, exkurzií, tematických  vychádzok v regióne a pod.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

• rešpektoval prirodzenú rozmanitosť spoločnosti;
• spoznal rozličné tradičné aj nové kultúry a subkultúry;
• akceptoval kultúrnu rozmanitosť ako spoločenskú realitu;
• uplatňoval svoje práva a rešpektoval práva iných ľudí;
• mal možnosť spoznať naše kultúrne dedičstvo a rozvíjal tak svoju kultúrnu identitu.

1. 5.2.6 Ochrana života a zdravia

     Prierezová téma Ochrana života a zdravia sa na druhom stupni realizuje v rámci vyučovacích predmetov telesná a športová výchova, biológia, ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania – účelových cvičení. Účelové cvičenia sa realizujú 2 razy do roka v trvaní 5 hodín, spravidla na jeseň a jar. Zámerom tejto prierezovej témy je nasmerovať žiakov k ochrane svojho zdravia a života a tiež zdravia a života iných ľudí prostredníctvom teoretických a praktických poznatkov, zručností v sebaochrane, poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Ochrana života a zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na zdravý životný štýl a ochranu života a zdravia v mimoriadnych a nepredvídaných situáciách. Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby žiak:

• rozpoznal nebezpečné situácie ohrozujúce život a zdravie;
• osvojil si praktické zručnosti v sebaochrane;
• pochopil dôležitosť poskytnutia pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života;
• vedel poskytnúť predlekársku prvú pomoc;
• mal možnosť cieľavedome rozvíjať svoju telesnú zdatnosť a odolnosť organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách;
• orientoval sa pri pohybe a pobyte v prírode.

 

6 Vzdelávacie štandardy

 

     Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú žiaci získať, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu alebo aby im mohol byť priznaný stupeň vzdelania.

     Na ich základe škola vo svojom školskom vzdelávacom programe vypracuje učebné osnovy, ktoré vymedzujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného plánu školy.

     Rozdelenie štandardov do ročníkov v štátnom vzdelávacom programe má charakter odporúčania, škola ich do ročníkov rozdelí tak, aby ich rozsah odpovedal časovej dotácii podľa učebného plánu školy.

     Škola pri tvorbe učebných osnov dodržiava zásadu vekuprimeranosti a zásadu logickej nadväznosti obsahu vzdelávania. Učebnými osnovami povinného vyučovacieho predmetu, ktorého časová dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo a zvyšuje bez rozšírenia obsahu, môžu byť vzdelávacie štandardy.

     Tieto požiadavky sú formulované ako kompetencie, v ktorých sú obsiahnuté vedomosti, zručnosti, postoje a hodnoty v kontexte vymedzeného obsahu vzdelávania. Obsahujú štruktúru učebných cieľov, výkonové požiadavky a vymedzený rámcový učebný obsah. Vzdelávacie štandardy je nevyhnutné chápať ako základné východisko k mnohostranne chápanej výučbe, preto výučbu nemožno redukovať len na ich mechanické plnenie. Predstavujú dôležitý podklad na realizáciu osobného plánovania, tvorby špecifickej stratégie a taktiky na výučbu jednotlivých predmetov, pričom je nevyhnutná kognitívna pestrosť a vytváranie panorámy myšlienkových možností žiakov. Z hľadiska vymedzeného učebného obsahu je kľúčovým prvkom uvedomovanie si pojmov, vzťahov medzi nimi. Následne je žiaduce tieto pojmy a vzťahy medzi nimi spolu s funkčnými faktami názorne zobrazovať do pamäťových myšlienkových máp, ktoré sa potom stávajú základným prostriedkom efektívnejšieho upevňovania a systematizácie nadobudnutých kompetencií žiakov.

     Stanovené štandardy si učitelia môžu viac špecifikovať s prihliadnutím na aktuálne kognitívne schopnosti svojich žiakov. Vzdelávací štandard treba chápať v tom zmysle, že žiak nemá byť pasívnym aktérom výučby a konzumentom hotových poznatkov, ktoré si má len zapamätať a následne zreprodukovať, ale aj vytvárať ich v aktívnej činnosti.

 

    Vzdelávacie štandardy tvoria samostatnú časť Školského vzdelávacieho programu a sú v tlačenej forme uložené u riaditeľky školy k nahliadnutiu.

 

 

7 Rámcové učebné plány

 

     Rámcový učebný plán (ďalej aj „RUP“) stanovuje časové dotácie vyučovacích predmetov v ŠVP podľa ročníkov. Vymedzuje počet voliteľných (disponibilných) hodín, ktoré škola konkretizuje vo svojom školskom vzdelávacom programe nasledujúcimi spôsobmi: navýši hodinovú dotáciu existujúcim vyučovacím predmetom ŠVP alebo vytvorí nový vyučovací predmet, kurz a pod., ktorému pridelí časovú dotáciu. Poznámky k RUP sú pre školu záväzné, škola si však môže v rámci svojho učebného plánu vytvoriť ďalšie poznámky podľa svojich potrieb a možností. Škola môže pri tvorbe školského vzdelávacieho programu rozdeliť hodinové dotácie a vzdelávacie štandardy na celý stupeň vzdelávania pri zachovaní postupnosti jednotlivých vzdelávacích štandardov a celkového počtu vyučovacích hodín jednotlivých učebných predmetov.

 

Rámcové učebné plány – tvorí samostatnú prílohu,  sú zverejnené na web stránke školy, súčasne  k nahliadnutiu u riaditeľky školy.

 

 

8 Osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania

     Zohľadňovanie individuálnych potrieb žiaka sa realizuje s cieľom zabezpečiť rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj jeho schopností a osobností a s cieľom dosiahnuť primeraný stupeň vzdelania a jeho primerané začlenenie do spoločnosti.

     Na podporu výchovy a vzdelávania žiaka so zdravotným znevýhodnením a žiaka s nadaním škola zabezpečí poskytovanie podporných opatrení podľa vyjadrenia pedagogického zamestnanca školy, odborného zamestnanca školy alebo zariadenia poradenstva a prevencie.

    Tieto podporné opatrenia je škola povinná zabezpečiť v súlade s písomným vyjadrením riaditeľky školy, okrem prípadov, ak to vzhľadom na personálne, priestorové, materiálno – technické  a finančné podmienky v navrhovanom rozsahu preukázateľne nie je možné.

 

8.1 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením 

       Základná škola, ktorá vzdeláva žiakov so zdravotným znevýhodnením spolu s ostatnými žiakmi školy, vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania a odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a v spolupráci so školským podporným tímom.

Škola zabezpečí najmä:

 ● odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky zodpovedajúce individuálnym potrebám žiaka so zdravotným znevýhodnením a tiež systematickú spoluprácu školy so zariadením poradenstva a prevencie alebo špeciálnou školou;

● v prípade potreby vypracovanie individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje podporné opatrenia a upravuje jednotlivé časti školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka, najmä obsah, metódy, formy alebo spôsoby hodnotenia a spoluprácu so zákonným zástupcom a pedagogickými a/alebo odbornými zamestnancami;

● využívanie rôznych odporúčaných foriem špecifickej pedagogickej a odbornej podpory a intervencie, ktoré podľa individuálnych potrieb žiaka môžu (ale nemusia) zahŕňať aj využívanie disponibilných hodín na výučbu špecifických vyučovacích predmetov 18a/alebo na individuálne alebo skupinové vyučovanie v predmetoch, v ktorých sa žiak vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu;

● podmienky pre komplexný rozvoj osobnosti žiakov so zdravotným znevýhodnením.

 

      Žiak so zdravotným znevýhodnením sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu a učebného plánu školy. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú žiakovi so zdravotným znevýhodnením, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

     Individuálny vzdelávací program žiaka so zdravotným znevýhodnením vypracováva na základe odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie a po konzultácii so zákonným zástupcom žiaka, a ak ide o žiaka základnej školy najmenej v piatom ročníku ,  aj po konzultácii s týmto žiakom, pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy – triedny učiteľ,  v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, školským podporným tímom, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi. Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu je možné vychádzať zo vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením. Je potrebné prihliadať primárne na individuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby konkrétneho žiaka.

     V špeciálnych triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa žiaci vzdelávajú podľa vzdelávacích programov pre žiakov podľa druhu zdravotného znevýhodnenia.

     Ak zdravotné znevýhodnenie žiakovi špeciálnej triedy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa druhu zdravotného znevýhodnenia, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

 

 

8.2 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním

     Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním je umožniť im vzdelávať sa a rozvíjať v súlade s ich vývinovými charakteristikami (napr. akcelerovaný kognitívny vývin) a s prihliadnutím na možné vývinové špecifiká, súvisiace s ich nadaním (napr. asynchrónny vývin). Nadaný žiak sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu a učebného plánu školy, ktorý vychádza zo vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie. Ak špeciálne výchovnovzdelávacie potreby neumožňujú nadanému žiakovi, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý obsahuje podporné opatrenia na základe vyjadrenia pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca školy alebo zariadenia poradenstva a prevencie. Individuálny vzdelávací program nadaného žiaka vypracováva po konzultácii so zákonným zástupcom žiaka, pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy – triedny učiteľ,  v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, školským podporným tímom, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi. Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu je možné vychádzať zo vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Je potrebné prihliadať primárne na individuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby konkrétneho žiaka, vrátane potrieb vyplývajúcich zo zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia.

 

Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je úlohou školy zabezpečiť žiakom s nadaním špecifické podmienky pre úspešné rozvíjanie ich nadania a optimalizáciu vývinu ich osobnosti, najmä:

● špecifikovať v školskom vzdelávacom programe, resp. v individuálnom vzdelávacom programe ciele vzdelávania s ohľadom na druh a stupeň rozvíjaného nadania, na potrebu všestranného osobnostného rozvoja nadaných žiakov a na prípadné špecifické vývinové charakteristiky, súvisiace s nadaním (napr. asynchrónia, dysfunkčný perfekcionizmus, senzitivita);

● zabezpečiť vzdelávanie nadaných žiakov materiálne, metodicky i personálne;

● v prípade potreby spolupracovať so psychológom, prípadne s iným odborným zamestnancom; ● v prípade umelecky nadaných žiakov spolupracovať s odborným pedagógom konkrétnej umeleckej disciplíny a športovo nadaných žiakov so športovým trénerom;

● akceptovať nadaných žiakov a rešpektovať špecifiká ich osobnosti a správania;

● dbať na komplexný rozvoj osobnosti nadaných žiakov;

● zamestnávať žiakov zmysluplne, zadávať im stimulujúce úlohy a uplatňovať diferencovaný prístup vo vyučovaní, vrátane postupov zameraných na rozvoj samostatnosti a tvorivosti žiakov, napr. projektové vyučovanie;

● umožniť žiakom vzdelávanie pod vedením tútora alebo vzdelávanie v konkrétnom predmete pod vedením učiteľa školy vyššieho stupňa;

● viesť žiakov k realistickému hodnoteniu vlastných schopností i výsledkov svojej práce, sebareflexii a sebaprijatiu;

● viesť žiakov k vzájomnej spolupráci.

 

9 Charakteristika odboru vzdelávania a jeho dĺžka

     Nižšie stredné vzdelávanie zabezpečuje rozvoj osobného potenciálu každého žiaka, jeho spôsobilostí, zručností a vedomostí potrebných v osobnom i občianskom živote a pre ďalšie vzdelávanie. Formuje a rozvíja charakter žiakov v súlade s etickými hodnotami. Nižšie stredné vzdelávanie – druhý stupeň základnej školy tvorí 5. – 9. ročník. Dĺžka trvania nižšieho stredného vzdelávania podľa tohto vzdelávacieho programu je päť (5) rokov.

 

10 Forma výchovy a vzdelávania

     Výchova a vzdelávanie sa na druhom stupni základnej školy organizuje dennou formou. Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná:

• v celom rozsahu vzdelávania zabezpečovaného školou pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku individuálnym vzdelávaním, preto, že ich zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole alebo preto, že boli vzatí do väzby alebo sú vo výkone trestu odňatia slobody;
• v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa školy pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku podľa individuálneho učebného plánu;
• v rozsahu podľa odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorí sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo ktorí sú žiakmi so všeobecným intelektovým nadaním;
• v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa školy, ministra školstva alebo inej oprávnenej osoby v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pre všetkých žiakov; v rozsahu nevyhnutne potrebnom, najviac však 1 mesiac, z dôvodu havárie v budove školy alebo rekonštrukcie budovy školy.

 

11 Vyučovací jazyk

Výchova a vzdelávanie podľa tohto predmetu sa uskutočňuje v slovenskom jazyku.

 

12 Osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov

Pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu sa berie ohľad na individuálne výchovno-vzdelávacie potreby žiaka – dieťaťa cudzinca (ďalej len „žiak – cudzinec“) a uplatňujú sa podporné opatrenia v rozsahu a intenzite, ktorá zodpovedá jeho potrebám.

Podporné opatrenia môžu byť zamerané na:

• uplatňovanie personalizovaného a diferencovaného prístupu úpravou cieľov a obsahu výchovy a vzdelávania, metód, foriem a prístupov vo výchove a vzdelávaní, vrátane metód a foriem skúšania a hodnotenia;
• podporu na osvojovanie si štátneho (slovenského) jazyka a podporu na osvojovanie si vyučovacieho jazyka školy, pokiaľ ním je iný ako slovenský jazyk;
• využívanie kompenzačných a špeciálnych edukačných pomôcok;
• identifikáciu potrieb, prekážok a bariér vo výchove a vzdelávaní formou pedagogickej a orientačnej diagnostiky, monitoringu a hodnotenia rizík.

     Úprava cieľov a obsahu výchovy a vzdelávania sa môže realizovať formou rozloženia v rámci stupňa vzdelania, tzn., že pri realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu sa berie ohľad na úroveň doterajšieho vzdelania, ovládanie vyučovacieho jazyka a na ďalšie individuálne osobitosti žiakov – cudzincov.

     Hodnotenie žiakov – cudzincov je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, tak ako aj u ostatných žiakov školy. Vo všeobecnosti u všetkých žiakov – cudzincov zaradených na základné vzdelávanie v adaptačnom období platí, že je potrebné zohľadňovať pri ich hodnotení nedostatočnú znalosť štátneho jazyka, resp. vyučovacieho jazyka, nakoľko sa jedná o závažnú súvislosť, ktorá ovplyvňuje ich výkon. Zároveň platí, že základná škola môže zohľadniť úroveň ovládania štátneho jazyka žiaka – cudzinca aj v ďalších rokoch jeho vzdelávania. Žiaka – cudzinca je žiadúce hodnotiť individuálne, prispôsobiť hodnotenie špecifickým potrebám a rozvojovým možnostiam tohto žiaka. Podporný systém hodnotenia žiaka – cudzinca nastavia pedagogickí zamestnanci v spolupráci s odbornými zamestnancami alebo so školským podporným tímom, respektíve s odbornými zamestnancami zariadenia poradenstva a prevencie. Počas adaptačného obdobia žiaka – cudzinca, v čase osvojovania si vyučovacieho jazyka školy, sa odporúča pri priebežnom aj súhrnnom hodnotení využívať prevažne slovné hodnotenie, a to najmä u žiakov 1. stupňa základnej školy. Pokiaľ je to možné, pri hodnotení žiaka – cudzinca sa zohľadnia aj výsledky predchádzajúceho vzdelávania na škole v cudzine (dostupné v listinnej alebo digitálnej podobe). Ak sa trieda, v ktorej je zaradený žiak – cudzinec hodnotí klasifikačnými stupňami, odporúča sa žiakovi minimálne počas adaptačného obdobia upraviť formu hodnotenia. Iná forma hodnotenia pre tohto žiaka – cudzinca, sa uvedie do zápisnice z pedagogickej rady aj s predpokladanou dĺžkou obdobia, počas ktorého bude tento žiak hodnotený inak ako ostatní žiaci príslušnej triedy v príslušnom vyučovacom predmete. Ostatným žiakom triedy je vhodné vysvetliť, prečo je žiak – cudzinec hodnotený inak.

 

Základné princípy hodnotenia:

• prihliadať na úroveň ovládania vyučovacieho jazyka žiakom – cudzincom,
• hodnotiť pokrok a osvojenie si vzdelávacieho obsahu,
• zohľadňovať pri hodnotení individuálnu situáciu.

     Žiakom – cudzincom sa na odstránenie jazykových bariér poskytuje jazyková podpora na osvojenie si štátneho (slovenského) jazyka. Jazykovú podporu zabezpečuje škola v rozsahu podľa výsledkov jazykovej diagnostiky, aktuálne platných podmienok vzdelávania žiakov – cudzincov a podmienok školy. Jazykovú podporu môže poskytovať podľa rozhodnutia vedenia školy pedagogický zamestnanec školy, alebo škola sprostredkuje jazykový kurz zabezpečovaný externým poskytovateľom, ktorý je realizovaný priamo v škole, mimo školy alebo dištančnou formou prostredníctvom prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí. V prípade dištančnej formy sa odporúča žiakovi zabezpečiť materiálno-technickú asistenciu zo strany školy. Škola vytvára skupiny od 1 do 8 žiakov. Skupina môže byť z hľadiska prvého (materinského) jazyka žiakov a veku zmiešaná. Na základe výsledkov jazykovej diagnostiky je žiak – cudzinec zaradený do jedného z troch variantov jazykovej podpory. Žiak – cudzinec bez znalosti slovenského jazyka je vzdelávaný v rámci intenzívnej jazykovej podpory podľa vzdelávacieho štandardu pre slovenský jazyk ako druhý jazyk – úroveň 1 s minimálnou časovou dotáciou 48 hodín a s odporúčanou časovou dotáciou 200 vyučovacích hodín. Žiakovi – cudzincovi so základnou úrovňou ovládania slovenského jazyka (približne na úrovni A1 – A2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky) sa poskytuje jazyková podpora podľa vzdelávacieho štandardu pre slovenský jazyk ako druhý jazyk – úroveň 2 s minimálnou časovou dotáciou 64 hodín a s odporúčanou časovou dotáciou 150 vyučovacích hodín. Žiakovi – cudzincovi s dostatočnou znalosťou slovenského jazyka (prahová úroveň, t. j. približne na úrovni B1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky) je poskytovaná individuálna jazyková podpora podľa jeho potrieb a nárokov vzdelávania. V prípade nedostatočnej znalosti akademického jazyka je odporúčaná jazyková podpora s časovou dotáciou 100 vyučovacích hodín prispôsobená individuálnym jazykovým potrebám žiaka. Podpora je poskytovaná súbežne aj v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu. Žiakovi – cudzincovi s potrebou podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka v národnostných školách alebo národnostných triedach môže škola poskytnúť podporu cez rozšírené vzdelávanie v rámci povinného vyučovacieho predmetu, voliteľného vyučovacieho predmetu, kurzu či doučovania so zameraním na osvojovanie si vyučovacieho jazyka školy. V prípade jazykového kurzu ho môže škola sprostredkovať aj cez externého poskytovateľa, ktorý je realizovaný priamo v škole, mimo školy alebo dištančnou formou prostredníctvom prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí. V prípade dištančnej formy sa odporúča žiakovi zabezpečiť materiálnotechnickú asistenciu zo strany školy. Žiaci – cudzinci v národnostných školách a národnostných triedach, ktorí taktiež neovládajú slovenský jazyk, postupujú pri osvojovaní si slovenského jazyka spolu s ostatnými žiakmi. V prípade potreby, napríklad keď nastúpia do školy v inom ako 1. ročníku, môžu školy využiť i vyššie zmienené podporné opatrenia na osvojenie si slovenského jazyka. Škola môže na základe odporúčania zariadenia a poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu vypracovať pre žiaka individuálny vzdelávací program. V rámci individuálneho vzdelávacieho programu na základe jazykovej diagnostiky škola upraví žiakovi vzdelávací program nahradením časti programu vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a literatúra.

 

13 Používanie školského vzdelávacieho programu pre nižšie stredné vzdelávanie  – 2. stupeň základnej školy

   Podľa tohto školského vzdelávacieho programu sa naposledy vzdelávajú žiaci, ktorý nastúpili do prvého ročníka v školskom roku 2023/2024.

 

 

14 Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov

     

Spôsob hodnotenia jednotlivých predmetov je popísaný v samostatnom dokumente školy – Vnútorný systém hodnotenia a klasifikácie  žiakov v ZŠ Klokočov. Dokument je zverejnený na web stránke školy, súčasne je k nahliadnutiu u riaditeľky školy.

 

 

15      Základné podmienky vzdelávania žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia

 

1. 1. Ciele výchovy a vzdelávania

     Hlavnými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové kompetencie (spôsobilosti), ako kombinácie vedomostí, skúseností a postojov žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná.

Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov: - poskytnúť žiakom primerané možnosti skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby získali záujem o poznávanie nového,

 - rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť žiaka v poznávacej, sociálnej , emocionálnej a morálnej oblasti,

- viesť žiakov k spoznávaniu svojich schopností, k využívaniu svojich možností, ku kompenzácii svojich obmedzení a tým k vytváraniu reálneho obrazu seba samého,

- rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa a poznávať seba,

- podporovať kognitívne procesy a kompetencie žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov,

- umožniť žiakom získať základné pracovné zručnosti a návyky, aby ich mohli využiť pri ďalšom vzdelávaní aj v občianskom živote,

- vyvážene rozvíjať u žiakov kompetencie dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať,

- naučiť sa kooperovať v skupine, kolektíve a preberať na seba primeranú zodpovednosť, rozvíjať sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom a k svojmu kultúrnemu a prírodnému okoliu,

- viesť žiakov k tolerancii, znášanlivosti, porozumeniu a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami,

- naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie, aktívne ho chrániť a upevňovať, chrániť životné prostredie.

 

1. 2. Stupeň vzdelania

 

     Primárne vzdelanie získa žiak absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím, dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

 

1. 3. Profil absolventa

     Absolvent má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej, kultúrnej a mediálnej gramotnosti.

Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia disponuje na primeranej úrovni s nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami:

–  pozná a uplatňuje účinné techniky učenia sa,

– vyjadruje sa súvisle ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho narušenej komunikačnej schopnosti v materinskom, štátnom jazyku,

 – rozumie obsahu písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať,

– vie samostatne písomne komunikovať (nakoľko mu to umožňuje dosiahnutý stupeň vo vývine jemnej motoriky a aktuálna úroveň zrakovo-motorickej koordinácie),

– využíva základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách,

– vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa, pozná riziká spojené s využívaním internetu a médií,

– získa základy uplatňovania kritického myslenia pri práci s informáciami,

– chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať a objavovať vzťahy medzi predmetmi a javmi,

– chápe dôležitosť ochrany svojho zdravia,

– rozpozná v škole a vo svojom najbližšom okolí určitý problém, premýšľa o jeho príčinách a vie navrhnúť riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností,

– váži si seba i druhých, dokáže ústretovo komunikovať a spolupracovať,

– správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,

 – cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,

– má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr,

– uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, rešpektuje práva iných

 

 

1. 4. Vzdelávacie štandardy

     Pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia nie sú určené vzdelávacie štandardy.

 

1. 5. Vzdelávacie oblasti

     Obsah primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je rozdelený do vzdelávacích oblastí, ktoré vychádzajú z obsahu vzdelávania a z kľúčových kompetencií.

 

 

1. 6. Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov

      Dôležité postavenie vo výchovno-vzdelávacom procese má pracovné vyučovanie, čomu musí zodpovedať materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. V prípade ťažkosti pri osvojovaní si predpísaného učiva je možné žiakovi vypracovať individuálny vzdelávací program z jedného alebo viacerých predmetov, podľa ktorého sa vzdeláva a postupuje do vyššieho ročníka. Pri výchove a vzdelávaní žiaka s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia v školskej integrácii využívame skupinové, kooperatívne a alternatívne formy vyučovania. Tie umožňujú diferenciáciu a individualizáciu výchovy a vzdelávania, deľbu práce, komunikáciu, vzájomnú pomoc a včleňovanie žiaka s mentálnym postihnutím do kolektívu tried alebo skupín spolu s ostatnými žiakmi školy. Je potrebné zohľadniť motorickú instabilitu žiaka a minimalizovať nežiadúce prejavy správania. Vytvárať podmienky pre pozitívne hodnotenie na upevnenie kladných zážitkov v triede. Orientovať vzdelávanie na využiteľnosť vedomostí v situáciách praktického života. Umožniť žiakovi s mentálnym postihnutím používať špeciálne učebné pomôcky, ktoré mu uľahčia edukáciu.

 

1. 7.   Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie

 

• dostatok času v dennom režime venovať jednotlivým zložkám tak, aby sa denne vystriedali všetky činnosti v primeranom rozsahu,
• optimálny režim výchovno-vzdelávacej činnosti v súlade s vekovými možnosťami, špeciálnymi potrebami žiakov, zohľadnením dochádzajúcich žiakov v zhode s obsahom vzdelávania a vhodnými spôsobmi učenia,
• optimálny režim života školy v súlade spotrebami žiakov a ich bezpečnosti (režim odpočinku, pohybový režim, stravovací a pitný režim, dodržiavaním hygieny, záujmová činnosť, mimoriadne situácie),
• uplatňované metódy, formy a prístupy pri vzdelávacom procese, spôsob delenia tried, zlučovanie žiakov z rôznych ročníkov podľa platnej legislatívy,
• organizačne zabezpečiť inkluzívne vzdelávanie v rámci školy v súlade s obsahom vzdelávania žiakov s ohľadom na jeho maximálny možný rozvoj.

 

1. 8. Obsah vzdelávania

 

     Obsah vzdelávania je totožný so ŠVP, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5. 5. 2016 pod číslom   2016-14674/20270:9-10F0

s platnosťou od 1. 9. 2016.

 

 

1. 9. Hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím

     Hodnotenie žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia bude prebiehať podľa Metodického pokynu č. 19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím – primárne vzdelávanie, Metodického pokynu č. 31/2011 na hodnotenie žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami s mentálnym postihnutím ISCED -1 primárne vzdelávanie a podľa individuálnych potrieb žiaka, po prerokovaní v pedagogickej rade u každého žiaka osobitne, pričom táto skutočnosť bude uvedená a zadefinovaná v IVVP daného žiaka. 

 

 

1. 10. Prierezové témy

     Začlenenie prierezových tém je v súlade s prierezovými témami školského vzdelávacieho programu.

 

 

1. 11. Rámcové učebné plány

     Škola využila voliteľné (disponibilné) hodiny tak, že navýšila hodinovú dotáciu existujúcim vyučovacím predmetom ŠVP. Rámcový učebný plán vymedzuje voliteľné (disponibilné) hodiny:

Rámcový učebný plán – tvorí samostatnú prílohu,  sú zverejnené na web stránke školy, súčasne  k nahliadnutiu u riaditeľky školy.

 

 

16. Základné podmienky vzdelávania žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia

 

1. 1. Ciele výchovy a vzdelávania

 

Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia je:

 - rozvíjať kognitívne a psychomotorické procesy, všestrannú komunikáciu,

 - rozvíjať individuálne schopnosti a predpoklady mentálne postihnutých žiakov tak, aby si osvojili vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré dokážu využiť v osobnom živote,

- zamerať sa na pripravenosť v praktickom živote s možnosťou prirodzenej integrácie do spoločnosti a stali sa jej prirodzenou súčasťou,

- podnecovať žiakov k mysleniu na podklade názoru a k riešeniu problémov,

- učiť žiakov chrániť si svoje zdravie a zdravie iných.

 

1. 2. Stupeň vzdelania

     Primárne vzdelanie získa žiak absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím, dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

 

 

1. 3. Profil absolventa

     Absolvent primárneho stupňa vzdelania má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej,

matematickej, prírodovednej a kultúrnej gramotnosti na elementárnej úrovni.

Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov so stredným stupňom mentálneho

postihnutia disponuje na primeranej úrovni s nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami:

– vyjadruje sa ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho

narušenej komunikačnej schopnosti,

– rozumie obsahu jednoduchého písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať,

– zvláda jednoduchou formou písomnú komunikáciu

– je schopný vyjadriť svoj názor,

– uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi,

učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu,

– dokáže využiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych pracovných úloh a praktického života, používa pri tom konkrétne myslenie,

– rozumie a používa základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied,

– chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať vzťahy medzi predmetmi a javmi,

– využíva základné formy informačnej a komunikačnej technológie,

– ovláda elementárne spôsoby práce s počítačom,

– ovláda základy čítania, písania, počítania a využíva ich k svojmu vzdelávaniu,

– dokáže pracovať s pomocou s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami,

– dokáže popísať problém, vie na koho sa môže obrátiť o pomoc pri riešení problémov,

– uvedomuje si, že má svoje práva a aj povinnosti.

 

1. 4.   Vzdelávacie oblasti

     Obsah primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je rozdelený do vzdelávacích oblastí, ktoré vychádzajú z obsahu vzdelávania a z kľúčových kompetencií.

 

1. 5. Vzdelávacie štandardy

     Pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia nie sú určené vzdelávacie štandardy.

 

1. 6. Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov

     Vzdelávanie je zamerané na maximálny možný rozvoj žiakov s mentálnym postihnutím po stránke psychickej, fyzickej a emocionálnej, na kompenzáciu ich nedostatkov s cieľom optimálne ich pripraviť na praktický život, na schopnosť žiakov osvojiť si základy vzdelania a pokračovať vo vzdelávaní v praktickej škole.

 

• 7. Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie
• dostatok času v dennom režime venovať jednotlivým zložkám tak, aby sa denne vystriedali všetky činnosti v primeranom rozsahu,
• optimálny režim výchovno-vzdelávacej činnosti v súlade s vekovými možnosťami, špeciálnymi potrebami žiakov, zohľadnením dochádzajúcich žiakov v zhode s obsahom vzdelávania a vhodnými spôsobmi učenia,
• optimálny režim života školy v súlade spotrebami žiakov a ich bezpečnosti (režim odpočinku, pohybový režim, stravovací a pitný režim, dodržiavaním hygieny, záujmová činnosť, mimoriadne situácie),
• uplatňované metódy, formy a prístupy pri vzdelávacom procese, spôsob delenia tried, zlučovanie žiakov z rôznych ročníkov podľa platnej legislatívy.

 

1. 8. Obsah vzdelávania

     Obsah vzdelávania je totožný so ŠVP, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5. 5. 2016 pod číslom   2016-14674/20270:9-10F0

s platnosťou od 1. 9. 2016.

 

1. 9. Hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím

     Hodnotenie žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia bude prebiehať podľa Metodického pokynu č. 19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím – primárne vzdelávanie, podľa individuálnych potrieb žiaka a po prerokovaní v pedagogickej rade u každého žiaka osobitne, pričom táto skutočnosť bude uvedená a zadefinovaná v IVP daného žiaka.

 

1. 10. Prierezové témy

          Začlenenie prierezových tém je v súlade s prierezovými témami školského vzdelávacieho programu.

 

1. 11. Rámcové učebné plány

    Škola využila voliteľné (disponibilné) hodiny tak, že navýšila hodinovú dotáciu existujúcim vyučovacím predmetom ŠVP. Rámcový učebný plán vymedzuje voliteľné (disponibilné) hodiny:

Rámcový učebný plán – tvorí samostatnú prílohu,  sú zverejnené na web stránke školy, súčasne  k nahliadnutiu u riaditeľky školy.

 

 

17   Školský podporný tím

 

Cieľ, poslanie a zameranie školy vychádza z princípov výchovy a vzdelávania v § 3 zákona 245/2008. V rámci týchto princípov sa naša škola hlási aj k princípom inkluzívneho vzdelávania (§3 písm. d), ktoré je uskutočňované na základe rovnosti príležitostí, rešpektovania výchovno-vzdelávacích potrieb, individuálnych osobitostí a aktívneho zapojenia všetkých žiakov do výchovy a vzdelávania. A nielen žiakov, ale aj každého človeka v školskom prostredí – t. j. rodičov i zamestnancov v spolupráci so zriaďovateľom, radou školy, centrom poradenstva a prevencie a ďalšími externými organizáciami.

     Na škole pracuje aj školský podporný tím (ďalej len „ŠPT“) zložený zo školského špeciálneho pedagóga, koordinátora vo výchove a vzdelávaní, sociálneho pedagóga a výchovného / kariérového poradcu. Činnosť tohto tímu sa riadi § 131 školského zákona, procesnými, výkonovými a obsahovými štandardami i popísanými úrovňami podpory, predovšetkým však podporné úrovne 1. a 2. stupňa, ale aj metodickými usmerneniami VÚDPaPu (napr. ŠPT, 2022).  Tento tím úzko spolupracuje a je metodicky usmerňovaný centrom poradenstva a prevencie (ďalej len „CPP“). V škole tím úzko spolupracuje s triednymi učiteľmi, predmetovými učiteľmi, vedením školy, vychovávateľmi, rodičmi a žiakmi.

     Hlavnými oblasťami podpory sú v súlade s § 131 školského zákona prevencia, výchovné a kariérové poradenstvo, rozvoj inkluzívneho vzdelávania, orientačná diagnostika, intervencia, reedukácia a metodická podpora a poradenstvo pedagogickým zamestnancom, rodičom alebo žiakom. To môže zahŕňať preventívne programy a aktivity v triedach zamerané na zlepšenie klímy, mediáciu po konflikte alebo ťaživej situácii, podpora učiteľa počas vyučovania, depistáže pri zápisoch alebo v prvých ročníkoch, sociometrie, besedy, diskusie a vzdelávanie pre rodičov a zamestnancov, účasť na rodičovských združeniach a ďalšie. Práca a činnosť týchto zamestnancov je riadnou súčasťou výchovno-vzdelávacej činnosti a napĺňania cieľov výchovy a vzdelávania.

     Škola na podporu výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov podľa § 2 h) školského zákona poskytuje podporu všetkým žiakom a to tak, že zabezpečuje podmienky, organizáciu a realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu žiakov v úzkej spolupráci so ŠPT:

1. poskytuje všetkým žiakom podporu na podpornej úrovni 1. stupňa, ako sú preventívne programy, ranné kruhy, pravidelné elektronické aj osobné konzultácie rodičov s učiteľmi, výchovné a kariérové poradenstvo,
2. zostavuje školský poriadok zameraný na spravodlivejšie a ľudskejšie formované pravidlá školského života v súčinnosti so žiakmi a radou školy,
3. sleduje prospech a správanie žiakov cez prístup ŠPT do internetovej žiackej knižky a triednej knihy, prinášanie systémových návrhov pre zlepšenie, špecifické sledovanie rizikových faktorov ako je adaptácia žiakov prvého ročníka ZŠ, prechod na druhý stupeň ZŠ, prestup alebo odchod žiaka, obdobie dospievania,
4. umožňuje všetkým žiakom prístup k ŠPT a jeho službám, keď to v priebehu celej školskej dochádzky žiak alebo rodič potrebuje pre individuálnu podporu v kríze, životných ťažkostiach alebo na vlastný rozvoj svojho potenciálu,
5. umožňuje prácu v škole a triedach aj zamestnancom CPP pri preventívnej činnosti, krízovej intervencii, skríningu i spolupráci na podpore detí a rodičov v úzkej súčinnosti so ŠPT,
6. informuje rodičov, žiakov a zamestnancov cez webovú stránku školy, nástenky, internetovú žiacku knižku o ďalšej podpornej činnosti.

 

Škola zároveň poskytuje špecifickú podporu aj žiakom, ktorí podľa § 2 i) majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Tá sa realizuje:

• v podmienkach všeobecnej podpory s využitím všeobecných podporných mechanizmov školského vzdelávacieho programu, keď učitelia vytvárajú v triedach takú atmosféru spolupráce, slobody a zodpovednosti, podpory a diferencovaného prístupu v hodnotení a metódach, že žiak dokáže účinne napredovať bez ďalších úprav,
• v rámci vytvárania Individuálneho vzdelávacieho programu podľa § 7a) školského zákona.
• Individuálny vzdelávací program obsahuje podporné opatrenie a úpravy jednotlivých častí školského vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka, najmä úpravu obsahu, metód, foriem alebo spôsobu hodnotenia a spolupráce s odbornými zamestnancami.
• spolupracuje s ďalšími subjektami a sieťuje sa s CPP, políciou, sociálnou kuratelou, lekármi a ďalšími organizáciami pre komplexnejšiu podporu všetkých detí.

 

Prílohy

 

Prierezové témy

 

Učebné osnovy jednotlivých vyučovacích predmetov sú k nahliadnutiu u riaditeľky školy.

 

Učebné plány – tvorí samostatnú prílohu, je zverejnený na web stránke školy, súčasne je k nahliadnutiu u riaditeľky školy.