Vnútorný systém hodnotenia a klasifikácie žiakov

v ZŠ Klokočov

 

 

 

 

 

      Systém hodnotenia a klasifikácie žiakov v vyučovacích  predmetoch  školského vzdelávacieho programu vydáva riaditeľka školy v súlade s Metodickým pokynom č.22/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základnej školy č.2011-3121/12824:4-921 platného od 1. mája 2011, zákonom č.245/ 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov

 

Prerokovaný na pedagogickej rade 19. 08.2024  

 

 

Systém hodnotenia nadobúda účinnosť 01. septembra 2024. Jeho platnosť je neobmedzená, zmeny sa budú uskutočňovať podľa potreby školy, zmien zákonov, či iných relevantných skutočností.

 

 

V Klokočove, 19.08.2024                                                   Ing. Jarmila Krišťáková

                                                                                                      riaditeľka školy

 

 

 

OBSAH

 

1. Všeobecné informácie ..................................................................................................................2
2. Kritéria hodnotenia prospechu žiakov – primárne vzdelávanie ............................10

2.1 Kritéria hodnotenia prospechu žiakov so ŠVVP primárne vzdelávanie.... .23

3. Kritéria hodnotenia prospechu  žiakov – nižšie stredné vzdelávanie ..................28

3.1 Kritéria hodnotenia prospechu žiakov so ŠVVP – nižšie str. vzdelávanie ..50

 

 

1. Všeobecné informácie

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

Učitelia budú dbať na to, aby prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie sa bude riadiť kritériami, prostredníctvom ktorých sa bude sledovať vývoj žiaka.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon. Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania.

 

Systém hodnotenia

• Systém hodnotenia prospechu pre primárne vzdelávanie
• Systém hodnotenia prospechu pre nižšie stredné vzdelávanie  

• Systém hodnotenia správania žiakov

 

• Systémom hodnotenia sa riadia všetci pedagogickí zamestnanci.
• So systémom hodnotenia sú oboznámení všetci žiaci školy, rodičia  a je zverejnený na internetovej stránke školy: www.zs-klokocov.edupage.org
• K systému hodnotenia sa môžu vyjadriť rodičia na zasadnutí triednych schôdzok a to prostredníctvom triednych učiteľov. Opodstatnené návrhy budú prerokované na pedagogickej rade.

    Zásady hodnotenia

Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno - vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.

· Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo a má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia.

· Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou. O spôsobe hodnotenia jednotlivých  vyučovacích predmetov v prípade zmien, či potrieb rozhodne riaditeľ školy po prerokovaní v  pedagogickej rade.

· Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami. Na vysvedčeniach s klasifikáciou sa slovný komentár za príslušný polrok nedopĺňa.

· Na začiatku príslušného školského roka pedagogická rada rozhodne o klasifikovaní alebo neklasifikovaní výchovných predmetov.

· Na úvodných hodinách každý vyučujúci informuje žiakov  o spôsobe ich klasifikácie.

 

Získavanie podkladov na hodnotenie

Podklady na hodnotenie výchovno - vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

a) sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,

b) sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,

c) rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, denníky, sebahodnotiace listy, dotazníky, pozorovania, portfóliá) - súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,

d) analýzou výsledkov rôznych činností žiaka,

e) konzultáciami s statnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,

f) rozhovormi so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka.

Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.

Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď.

Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní.

Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.

Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

1  – výborný,

2 – chválitebný,

3 – dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný.

Podrobný spôsob hodnotenia je uvedený v Metodickom pokyne MŠVVŠ SR č. 22/2011. Žiadne iné značky, alebo symboly nie je možné používať.

Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

a) známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,

b) známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti,

c) posúdenie prejavov žiaka

 

Žiak môže byť skúšaný/klasifikovaný písomne alebo ústne len na vyučovacej hodine. Nie je prípustné skúšať žiakov mimo vyučovacej hodiny (v kabinete, zborovni, po vyučovaní a pod.).

Netýka sa to žiakov, ktorí konajú komisionálnu skúšku, alebo žiakov v intervencii šk. šp. pedagóga.

Podrobný systém kontroly a hodnotenia žiakov je uvedený v učebných osnovách jednotlivých predmetov.

Vedúci MZ a PK  vypracovali  a s vyučujúcimi daných predmetov odsúhlasili  hodnotiacu škálu podľa úspešnosti, ktorá je uvedená u každého predmetu. Kritéria hodnotenia sú vypracované v ŠkVP každého premetu.

 

Zapisovanie známok

O každej priebežnej klasifikácii žiaka sa vedie evidencia v klasifikačnom hárku, internetovej žiackej knižke a žiackej knižke, ak zákonný zástupca nemá k dispozícii IŽK. Žiaci sú povinní mať žiacku knižku na vyučovaní, len ak zákonný zástupca nedisponuje IŽK. O neplnení tejto povinnosti sa vedie evidencia, s ktorou sú oboznámení rodičia žiaka, pri opakovanom porušovaní sa postupuje podľa školského poriadku.

Po ukončení odpovede, učiteľ odpoveď zhodnotí, poukáže na jej klady a nedostatky, zverejní známku a zapíše ju do klasifikačného záznamu. Žiak má právo nezrovnalosti konzultovať s vyučujúcim.

Vyučujúci zapíše známky bezprostredne po oznámení výsledkov z písomných prác do klasifikačného hárku. Do internetovej žiackej knižky známky zapíše každý učiteľ v čo najkratšom možnom čase. Triedny učiteľ priebežne kontroluje známky svojich žiakov a prípadné nejasnosti konzultuje s vyučujúcimi či šk. šp. pedagógom, výchovným poradcom.

Vedenie školy kontroluje frekvenciu a počet zapísaných známok v klasifikačných hárkoch a v internetovej žiackej knižke podľa harmonogramu kontrol pedagogickej dokumentácie.

Na triednych rodičovských schôdzkach nie je prípustné menovite hodnotiť prospech a správanie žiaka a nechať „kolovať“ klasifikačný hárok.

 

Podmienky pre stanovenie polročnej/koncoročnej známky

Polročná/koncoročná klasifikácia sa môže určovať na základe váženého priemeru známok za príslušné obdobie, ktorý je prepočítaný v IŽK.

Vyjadruje schopnosti, zručnosti žiaka, kvalitu jeho práce a vynaložené úsilie. Klasifikácia je plne v kompetencii vyučujúceho.

Pre stanovenie známky musí byť žiak vyskúšaný:

a) v predmetoch s 1 -hodinovou týždennou dotáciou minimálne 2x,

b) v predmetoch s 2 -a viac - hodinovou týždennou dotáciou minimálne 4x,

V prípade, že žiak nemá dostatočný počet známok a nie je možné ho vyskúšať v riadnom termíne, učiteľ žiaka neklasifikuje. Klasifikácia žiaka z jednej známky nie je prípustná.

Celkové hodnotenie žiaka prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

a) prospel (a),

b) neprospel (a).

Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

a) prospel (a) s vyznamenaním,

b) prospel (a) veľmi dobre,

c) prospel (a)

d) neprospel(a).

Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň nedostatočný; ak pri slovnom hodnotení z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.

Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného hodnotenia slovo:

a) absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,

 b) neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,

c) neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.

Prípady zaostávania prospechu žiakov a nedostatky v ich správaní prerokúva pedagogická rada v prvom polroku spravidla do 15. novembra a v druhom polroku do 15. apríla. V prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka bezprostredne preukázateľným spôsobom o tejto skutočnosti informuje zákonného zástupcu žiaka triedny učiteľ. Pri zhoršení výsledkov žiaka triedny učiteľ postupuje podľa smernice „Školská stratégia znižovania školského neúspechu“.

Pedagogická rada zameraná na hodnotenie žiakov za prvý polrok sa uskutoční najskôr 22. januára a za druhý polrok sa uskutoční najskôr 21. júna príslušného školského roka.

Na konci hodnotiaceho obdobia v termíne, ktorý určí riaditeľ, najneskôr však 24 hodín pred rokovaním pedagogickej rady o hodnotení, zapíše triedny učiteľ do triedneho výkazu alebo katalógového listu žiaka stupne celkovej klasifikácie alebo slovného hodnotenia jednotlivých predmetov. Vyučujúci príslušného predmetu podpíšu hodnotenie v prednej časti katalógu a pripravia návrhy na opravné skúšky a hodnotenie žiakov v náhradnom termíne.

Hodnotenie preukázaného výkonu žiaka v príslušnom predmete nemôže byť znížené na základe správania žiaka.

Triedny učiteľ a učitelia jednotlivých predmetov priebežne a preukázateľným spôsobom informujú zákonného zástupcu žiaka o prospechu a správaní žiaka. Na informovanie zákonného zástupcu o priebežných výsledkoch žiaka sa používa žiacka knižka, internetová žiacka knižka alebo iný informačný prostriedok.

 

 

Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne

Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za hodnotenie žiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu.

Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci druhého polroka, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta.

Žiak, ktorý má na konci druhého polroku najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľa vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.

Obsah a formu opravnej skúšky žiaka, ktorý na konci druhého polroka je hodnotený neabsolvoval a neprospel v niektorom vyučovacom predmete, určí riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade.

 

Komisionálna skúška

Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak:

a) je skúšaný v náhradnom termíne,

b) vykonáva opravnú skúšku,

c) o preskúšanie požiada zákonný zástupca,

d) sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa,

e) je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,

f) plní osobitný spôsob školskej dochádzky,

g) má povolené individuálne vzdelávanie,

h) ukončuje vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania.

Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, komisionálnu skúšku nevykonáva. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, štvrťročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno - vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie prospechu žiaka. Písomná správa o postupe a výsledkoch výchovno - vzdelávacej činnosti žiaka obsahuje:

a) údaje identifikujúce žiaka,

b) hodnotenie výchovno - vzdelávacích výsledkov žiaka,

c) návrh hodnotenia.

Ak má zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia v jednotlivých predmetoch na konci prvého polroka a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia za prvý polrok alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia, požiadať riaditeľa o vykonanie komisionálnej skúšky žiaka; ak je vyučujúcim riaditeľ, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v hodnotiacom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.

Preskúšanie sa uskutoční neodkladne, najneskôr do desiatich dní od vydania rozhodnutia. Ak pre neprítomnosť žiaka nemožno preskúšanie uskutočniť v tomto termíne, nemožno žiaka ďalej preskúšavať. Výsledok preskúšania, ktorý je konečný, oznámi riaditeľ zákonnému zástupcovi žiaka. Ďalšie preskúšanie žiaka je neprípustné. Na požiadanie zákonného zástupcu žiaka môže byť zákonný zástupca prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

 

Postup do vyššieho ročníka, absolvovanie vzdelávacieho programu

Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.

Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník.

Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné hodnotiť ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí. Žiak, ktorý neprospel v čase, keď plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník len raz, vo výnimočných prípadoch, ak je to v prospech žiaka, aj viackrát.

Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.

Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy získa žiak nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie.“

 

 

Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodných programov, je hodnotený nasledovne:

 

1. Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok neklasifikuje; riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a klasifikovanie náhradný termín. Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj klasifikovaný za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom školy.
2. Žiak, ktorý má na konci druhého polroku prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.
3. Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
4. Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy

Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa klasifikuje z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. Kritéria hodnotenia prospechu žiakov na primárnom vzdelávaní

 

Všeobecné kritériá hodnotenia žiakov primárneho vzdelávania

 

Pri hodnotení výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov, požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií, učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a súhrnné hodnotenie.

- priebežné hodnotenie – hodnotenie čiastkových výsledkov a prejavov žiaka

- súhrnné hodnotenie – uskutočňuje sa na konci 1. a 2. polroka v šk. roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň vedomostí v danom predmete, pričom sa prihliada na systematickosť práce počas celého obdobia.

Metódy, formy a prostriedky získavania podkladov na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov:

- sústavné sledovanie výkonu a pripravenosti žiaka na vyučovanie

- počas celého roka priebežne hodnotiť známkou alebo pochvalou aktivitu žiakov na hodinách

- práca na dobrovoľných úlohách, tvorivosť a vlastné námety žiakov na spestrenie vyučovacích hodín

 Žiaci sú hodnotení známkou vo všetkých predmetoch.

 Žiaci píšu písomné práce, ktoré zostavujú učitelia príslušných predmetov v súlade s prebraným učivom. Vhodnosť zadaní prác je prehodnotená na zasadnutiach MZ.

 

Predmet: Slovenský jazyk a literatúra

2.ročník – 4. ročník                                                             

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

 

Priebežne sa hodnotí :

• V jazykovej zložke :

• aktivita na vyučovaní, usilovnosť
• samostatnosť a iniciatíva
• pravidelnosť a zodpovednosť pri plnení úloh
• zručnosť komunikovať, spolupracovať v skupine
• písomné práce primeraného rozsahu podľa jednotlivých ročníkov

• V literárnej zložke :

• čítanie s porozumením, reprodukcia textu, orientácia v texte, čítanie s prednesom
• kvalita a kvantita domáceho čítania

• V slohovej zložke :

• bohatosť slovnej zásoby, správna formulácia viet, tvorenie viet, samostatnosť
• schopnosť písomnej a ústnej komunikácie, samostatnosť v tvorbe primeraných slohových útvarov

• V zložke písanie :

• správne tvary písmen, sklon a úhľadnosť písma
• úhľadnosť, čistota a úprava textu aj v ostatných zošitoch

 

 

Kritéria hodnotenia:

 

2. ročník

• Priebežne sú hodnotené tvorivé cvičenia, pravopisné cvičenia, doplňovacie cvičenia, odpisy, prepisy textov, vedenie čitateľského denníka, projekty.
• Cvičné diktáty a pravopisné cvičenia sa píšu podľa potreby, o správnosti sú žiaci informovaní počtom chýb alebo počtom bodov.
• Odpisy a prepisy textov, hodnotiť stupnicou pre písanie diktátov
• Každý žiak bude 1-krát za polrok vyskúšaný ústne
• Zaradiť 2 kontrolné práce/polročnú a koncoročnú/, hodnotiť stupnicou pre písanie kontrolných prác
• čítanie – žiaci sú ústne skúšaní z čítania, ktoré je zamerané na techniku čítania a porozumenie textu, v každom polroku bude každý žiak ústne vyskúšaný minimálne 4-krát
• V danom polroku sa naučiť dve básne spamäti
• 2 pracovné listy zamerané na čítanie s porozumením – hodnotiť známkou s prihliadnutím k individualitám žiaka

 

 

3. ročník

• Každý žiak bude 2-krát vyskúšaný ústne
• Zaradiť 2 kontrolné práce /polročnú a koncoročnú/, hodnotiť stupnicou pre písanie kontrolných prác
• sloh: - napísať slohovú prácu (list a opis predmetu), hodnotiť známkou (vystihnutie hlavných znakov, zachovanie postupnosti, práca podľa osnovy),
• čítanie – žiaci sú ústne skúšaní z čítania, ktoré je zamerané na techniku čítania a porozumenie textu, minimálne 5-krát za školský rok
• Predniesť spamäti 2 básne
• Každý žiak bude 2-krát hodnotený známkou z reprodukcie textu (umelecký a náučný text)

 

4. ročník

• Každý žiak bude 2-krát vyskúšaný ústne
• Zaradiť 2 kontrolné práce/ polročnú a koncoročnú/, hodnotiť stupnicou pre písanie kontrolných prác
• sloh: 1 – krát hodnotiť verbálny prejav – reprodukcia udalosti zo života detí (dodržanie časovej postupnosti, tvorenie jednoduchých viet)

• 1 – krát hodnotiť písomný prejav – opis osoby (vystihnutie vonkajších znakov osoby, snaha o vystihnutie charakterových vlastností)
• čítanie – žiaci sú ústne skúšaní z čítania, ktoré je zamerané na techniku čítania a porozumenie textu, tempo čítania, melódiu vety) minimálne 5-krát za školský rok
• Predniesť spamäti dve básne
• Každý žiak bude 2-krát hodnotený známkou z reprodukcie textu (umelecký a náučný text)

 

Kritéria kontroly a hodnotenia diktátov:

 

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 2. ročníku :

Počet: 10

Zameranie:

1. Opakovanie učiva z I. ročníka
2. Hláska a písmeno (ch, dz, dž)
3. Samohláska ä
4. Dvojhlásky
5. Tvrdé spoluhlásky
6. Opakovanie učiva za 1. polrok
7. Mäkké spoluhlásky
8. Slabiky di, ti, ni, li, de, te, ne, le
9. Vety
10. Opakovanie učiva z II. ročníka

 

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 3. ročníku :

Počet: 10

Zameranie:

1. Opakovanie učiva z II. ročníka
2. Slová s l, ĺ, r, ŕ
3. Vybrané slová po b
4. Vybrané slová po m
5. Vybrané slová po p
6. Opakovanie učiva za 1. polrok
7. Vybrané slová po r, s
8. Vybrané slová po v, z
9. Slovné druhy
10. Opakovanie učiva z III. ročníka

 

Počet a zameranie kontrolných diktátov vo 4. ročníku :

Počet: 10

Zameranie:

1. Opakovanie učiva z III. ročníka
2. Vybrané slová po b, m
3. Vybrané slová po p, r
4. Vybrané slová po s, v, z
5. Spodobovanie
6. Opakovanie učiva za 1. polrok
7. Vlastné podstatné mená
8. Ohybné slovné druhy
9. Neohybné slovné druhy
10. Opakovanie učiva zo IV. ročníka

 

Stupnica hodnotenia kontrolných diktátov:

0 – 1 chyba     = 1

2 – 4 chyby     = 2

5 – 7 chýb       = 3

8 – 10 chýb     = 4

11 a viac chýb = 5

Rovnaké chyby v tom istom slove sa pokladajú za jednu chybu, napríklad ríchly chlapec mal ríchly krok ( 1 chyba).

 

Rozsah kontrolných diktátov v jednotlivých ročníkoch:

2. ročník 20 – 30 plnovýznamových slov

3. ročník 30 – 40 plnovýznamových slov

4. ročník 40 – 50 plnovýznamových slov

 

Poznámka: Navrhovaný rozsah slov platí aj pri prepise a odpise textu.

 

 

Stupnica hodnotenia testov a písomných prác:

100 % – 90 %    -  1

 89 % - 75 %      - 2

74 %  - 55 %      - 3

54 % - 35 %      -  4

34 % -  0 %       -  5

 

Predmet: Matematika

2.ročník – 4. ročník                                                             

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

 

Kritéria hodnotenia:

• vzťah a prístup k predmetu, aktivita na vyučovaní
• schopnosť samostatne riešiť daný problém
• ústne pamäťové počítanie
• presnosť a estetika rysovania
• písomné práce na záver prebratého tematického celku
• riešenie praktických úloh
• uplatňovanie medzipredmetových vzťahov
• zapájanie sa do matematických súťaží

 

 2. ročník

Počas celého školského roka budú vedomosti žiakov priebežne overované prácami krátkeho rozsahu podľa potreby so zameraním na porovnávanie čísel, číselný rad, numeráciu, sčítanie a odčítanie, slovné úlohy, rozklad čísel.

 

3.ročník - 4. ročník

 

Do všetkých písomných prác zaraďovať učivo z geometrie, ak je súčasťou ŠkVP v danom období.

Počas celého školského roka budú vedomosti žiakov priebežne overované prácami krátkeho rozsahu podľa potreby. Práce budú klasifikované.

 

3.ročník

- vstupná písomná práca

- 1.  písomná práca (polročná)

- 2. písomná práca ( výstupná)

 

4.ročník

- vstupná písomná práca

- 1.  písomná práca (za 1. štvrťrok)

- 2. písomná práca ( za 1. polrok)

- 3.  písomná práca (za 3. štvrťrok)

- 4. písomná práca ( za 2. polrok)

- výstupná písomná práca

 

                                                

 Klasifikačná stupnica pre písanie písomných  prác v 2. – 4. ročníku:

 

 

 

Predmet: Anglický jazyk

2.ročník – 4. ročník                                                             

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

 

Kritéria hodnotenia:

 2. ročník

Hodnotenie na hodinách anglického jazyka  v  2. ročníku je potrebné vnímať nielen ako nástroj merania progresu žiaka, ale aj ako silný motivačný nástroj. Prvé skúsenosti žiaka s anglickým jazykom by mali byť spojené prevažne s pozitívnym vnímaním cudzieho jazyka.

V prvom a v druhom ročníku má hodnotenie motivačnú funkciu, pretože jazykové zručnosti sa začínajú len rozvíjať (čítanie a písanie sa začína rozvíjať až od tretieho ročníka). Dieťa musí prejsť adaptačnou fázou vyrovnávania sa s cudzím jazykom.

 

Metódy hodnotenia:

• Aktivita na hodinách anglického jazyka
• Domáca príprava žiaka
•  Autentické hodnotenie - berie do úvahy nielen to, čo si žiak pamätá, ale aj to, čo dokáže s jazykom urobiť, ako dokáže demonštrovať riešenie rôznych úloh v jazyku, aplikovať to, čo sa v škole učí.
• písomné previerky – v 2. ročníku - 2 testy ( jeden za polrok).
• Ústna odpoveď- skúšanie slovnej zásoby po každej lekcii, oblasti slovnej zásoby

 

Úspešnosť v %        Známka

100 %  - 90 %                1     (výborný)    

89 %  - 75  %                 2     (chválitebný)    

74 %  - 55  %                 3      (dobrý)

54 % – 35  %                  4     (dostatočný)

34%   - 0   %                   5    (nedostatočný)

 

 

3. ročník a 4. ročník:

Na vyučovacích hodinách cudzieho jazyka budeme ako podklady na hodnotenie a klasifikáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka používať najmä tieto metódy, formy a prostriedky:

• sústavné pozorovanie výkonov žiaka na vyučovaní
•  písomné previerky, testy – po každej lekcii
• krátke previerky na preverovanie osvojovania slovnej zásoby a priebežného preverovania gramatických javov
•  ústne odpovede – skúšanie slovnej zásoby po každej lekcii, čítanie a preklad textu v každej lekcii
•  hodnotenie projektu – podľa učebnice 4- 6 počas školského roka. Hodnotíme obsah, výstižnosť, grafickú časť, textovú časť, či spĺňa stanovené kritériá, teoretickú prípravu žiaka, sprievodné slovo k projektu, rôznorodosť využitých zdrojov informácií, prezentačné zručnosti. Projekty sú hodnotené známkou alebo slovne.
• pripravenosť na vyučovanie
• domáce úlohy  
• aktivita na vyučovaní, tvorivosť

 

 

      Úspešnosť v %        Známka

100 %  - 90 %                1     (výborný)    

89 %  - 75  %                 2     (chválitebný)    

74 %  - 55  %                 3      (dobrý)

54 % – 35  %                  4     (dostatočný)

34%   - 0   %                   5    (nedostatočný)

 

 

Predmet: Prvouka

 

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

 2. ročník

 

Kritériá hodnotenia:

• aktívne sa zapájať sa do diskusie k jednotlivým témam
• osvojiť si  základné pojmy a  poznatky k jednotlivým témam
• ústne rozprávať  príp. odpovedať na otázky k jednotlivým témam
• namaľovať obrázok, príp. vytvoriť projekt na určenú tému
• porozprávať, čo je na danom obrázku, príp. projekte

 

     Pri hodnotení pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Vo výchovno – vzdelávacom procese na hodinách prvouky žiakov klasifikujeme.

 

Klasifikácia zahŕňa:

• priebežné hodnotenie na hodinách (reprodukcia učiva formou otázok)
• písomné previerky po prebratí tematických celkov alebo po prebratí učebných tém formou pracovných listov
• tvorba projektov
• grafická úprava v zošitoch
• kontrolné práce na konci prvého a druhého polroka

 

Stupnica hodnotenia previerok a kontrolných prác:

100 % – 90 %    -  1

 89 % - 75 %      - 2

74 %  - 55 %      - 3

54 % - 35 %      -  4

34 % -  0 %       -  5

 

Predmet: Prírodoveda, Vlastiveda           

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

Kritéria hodnotenia:

 

• Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Dôležité je tiež hodnotiť stupeň komunikácie a schopnosť samostatnej prezentácie svojej práce. Optimálne je známkovať so stručným komentárom k výkonu žiaka. Úroveň kombinovaných verbálnych, výtvarných a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov.
• Priebežne sa hodnotí záujem žiaka o daný predmet a aktivita na vyučovacích hodinách.
• Hodnotenie osvojených poznatkov na základe ústnej odpovede aspoň 1x za polrok.
• Písomné práce na záver prebratého tematického celku.

Spôsob hodnotenia jednotlivých tematických celkov i učiva je rozpracovaný v ŠkVP  daného premetu, ktorý je dostupný u RŠ, v škole i vyučujúceho daného predmetu.

 

Klasifikačná stupnica:

 

 

Predmet: Výtvarná výchova

 

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

2.- 4. ročník                                               

• Uprednostňujeme osobný, diferencovaný prístup. Berieme ohľad na to, že výtvarný prejav súvisí s fantáziou, záujmami a intímnym svetom žiaka.

 

Kritériá hodnotenia:

• zvládnutie výtvarnej techniky,
• originalita prevedenia,
• snaha,
• prístup k práci,
• osobnostné predpoklady,
• umelecký dojem,
• prístup k plneniu povinností (nosenie pomôcok),
• vytrvalosť, vynakladanie úsilia, schopnosť dokončiť prácu.

• Každému žiakovi ohodnotiť minimálne 4 práce za školský rok. Hodnotenie má predovšetkým pozitívne motivovať žiaka a má brať ohľad na jeho schopnosti, nadanie, ambície a vkus.

 

 

Predmet: Telesná a športová výchova

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

2.- 4. ročník                                                     

Hodnotenie má predovšetkým pozitívne motivovať žiaka a má brať ohľad na jeho schopnosti a možnosti.

Kritériá hodnotenia:

• snaha
• osobný výkonnostný rast vo výkonnostných testoch
• športové správanie
• aktivita
• kladný prístup k pohybovým aktivitám

 

 

Predmet: Hudobná výchova

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

2.- 4. ročník                                                      

Charakter hudobnej výchovy vyžaduje hodnotiť postoj žiaka k hudbe, jeho formujúce sa názory na svet, ktorý ho obklopuje, jeho estetické úsudky, snahu vzdelávať sa v hudbe a zlepšovať svoje hudobné prejavy. Pri hodnotení neklásť hlavný dôraz na spevácke výkony, ale záujem o predmet.

Kritériá hodnotenia:

• záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci vzdelávacích úloh
• schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch
• schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon spolužiakov
• aktivita a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia
• využitie speváckych, intonačných a sluchových zručností a návykov
• tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských hudobných nástrojoch a hrou na telo.

 

 

Predmet: Informatika

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

3.- 4. ročník                                                   

Kritériá hodnotenia:

• osvojenie základných zručností v používaní počítača,
• samostatnosť,
• snaha
• pokrok od počiatočných znalostí
• miera aktivity

 

 

Predmet: Pracovné vyučovanie

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

3. - 4. ročník                                                 

V predmete hodnotíme predovšetkým pozitívny vzťah k práci a zodpovednosť za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce.

Kritériá hodnotenia:

• osvojenie základných pracovných zručností a návykov z rôznych pracovných oblastiach,
• organizácia a plánovania práce a používanie vhodných nástrojov, náradia a pomôcok pri práci,
• vytrvalosť a sústavnosť pri plnení zadaných úloh,
• uplatňovanie tvorivosti .a vlastných nápadov pri pracovnej činnosti a vynakladanie úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku,
• vzťah k práci človeka, technike a životnému prostrediu

 

 

Predmet: Etická výchova, náboženská výchova

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

2.- 4. ročník                                           

Kritériá hodnotenia:

• schopnosť spolupracovať
• empatia
• iniciatíva
• sebahodnotenie
• osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú aplikáciu
• snaha o rozvoj svojich kompetencií

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2.1   Kritéria hodnotenia prospechu žiakov so ŠVVP – primárne vzdelávanie

 

Hodnotenie žiaka so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v súlade so Zásadami hodnotenia  žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole. Príloha č. 2 Metodického pokynu č. 22/2011.

   Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.

   Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ  rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav  žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a  výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

   Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť,  individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.

   U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre  hodnotenie jeho učebných výsledkov.

   Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia), žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či  uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu  odpovede.

   Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania.  Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi  je potrebné poskytnúť viac času na  odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov.

   Pri skúšaní žiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby správne a jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.

   Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.

   Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje ústnu odpoveď pred písomnou prácou.

   Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka.

   Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými  poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne,  vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.

   Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom.

   Grafický prejav  žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.

   Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, sa nehodnotí.

   U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového odpočinku. Dĺžka zrakového zaťaženia pri práci s hľadením do blízka vychádza z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva.

   Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.

   Ak v správaní zdravotne znevýhodneného žiaka a žiaka s chronickými ochoreniami (napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivenosť, podráždenosť, poruchy pozornosti,  únava a pod.), ktoré môžu byť dôsledkom postihnutia alebo chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.

   Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí žiaka s chronickým ochorením, žiaka  zdravotne oslabeného, alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne pripravený a jeho výkon bol výrazne nižší ako zvyčajne. Tento žiak môže byť bežným spôsobom hodnotený, až keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.

   Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy  zo školy pri zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri zdravotníckom zariadení, v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený.

   Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova,  hudobná výchova a pracovné vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.

   Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení  v doložke, alebo  v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.

   Pri polročnom a koncoročnom hodnotení zdravotne znevýhodneného žiaka  sa používa rovnaké  tlačivo vysvedčenia ako pre ostatných žiakov.

Pri hodnotení žiakov so ŠVVP sa učitelia riadia uvedeným metodickým pokynom č.22/2011 a jeho prílohou č. 2 ako i IVP každého žiaka a jeho dodatkami. 

 

Slovenský jazyk a komunikácia

Diktáty:

Pokiaľ IVVP pripúšťa písanie diktátov, postupujeme podľa tabuľky:

 

Nešpecifické chyby: Klasifikačná stupnica pre písanie diktátov v 2. – 4. ročníku:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sleduje sa preberaný jav a len po predchádzajúcom precvičení. Neopravuje sa červenou. Oprava je spojená s vyvodením pravopisu a nácvikom správneho gramatického javu.

• dieťa píše len to, čo stihne napísať. Na tomto spôsobe sa s dieťaťom vopred dohodneme /rešpektujeme tým pomalé pracovné tempo/
• nechať dieťaťu k dispozícii dyslektickú tabuľku, kde sú farebne („mäkkými a tvrdými“ farbami) odlíšené mäkké a tvrdé spoluhlásky (dieťa sa s ňou ale vopred musí naučiť zaobchádzať a rýchle sa v nej orientovať)

Ak v IVP  je uvedené, môžeme žiakom namiesto diktátov

• diktát pripraviť ako doplňovačku, doplňovaniu je možné použiť aj pracovné fólie alebo dať k doplneniu nie celý diktát, ale len tie slová, pri ktorých sledujeme určitý pravopisný jav (eliminujeme tak nárast zbytočných špecifických chýb plynúcich z poruchy),
• poskytnúť dieťaťu dlhší čas na kontrolu napísaného (zbierať mu zošit ako poslednému)
• zaznamenať počet chýb, ak to dokážeme, odlíšiť špecifické chyby plynúce z porúch

(napr. vynechávky písmen, znamienok, nesprávne použitie i –y v slovách so slabikami di, ti, ni, li – dy, ty, ny, ly)  od nešpecifických a označiť ich pomer (napr.: 6 nešpecifických chýb – 1 špecifická)

 

 

ČÍTANIE /jazyk slovenský, cudzí jazyk , náukové predmety/

 

• nevyvolávať dieťa k dlhému  čítaniu nahlas pred celou triedou, ale nechať ho čítať len krátke jednoduchšie úseky textu, ak je v triede viac detí s problémami v čítaní, striedať ich v čítaní  častejšie, po jednej – dvoch vetách,

●  v domácej príprave dávať dieťaťu len primeranú časť textu (napr. jeden dlhší odstavec  alebo viac kratších odstavcov), kľúčovú časť textu,

● nechať dieťaťu k dispozícii potrebné pomôcky (záložku, okienko na čítanie, tabuľku

s abecedou a pod.)

● tolerovať slabikovanie, viesť ich k správnej technike čítania, odbúravať tzv. „dvojité čítanie“, kde žiak dopredu prečíta slovo potichu pre seba a až  potom ho vysloví nahlas,

● to isté pri dlhých, ťažkých alebo cudzích slovách, ktoré  deti už horšie zvládajú,

● netrestať žiaka, ktorý sa horšie orientuje v texte a „nevie, kde ostatní čítajú“, keď je vyvolané, je nutné brať do úvahy, že tieto deti nemôžu stačiť tempu bežného čitateľa,

● pred vlastným čítaním vybrať z textu ťažké slová a precvičiť ich čítanie (niekedy je nutné nacvičiť aj výslovnosť), až potom nechať dieťa čítať celý text, naučiť dieťa a jeho rodičov rovnakou metódou postupovať pri domácej príprave.

 

Žiaci s mentálnym postihnutím sú v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím a sú hodnotení a klasifikovaní podľa Metodického pokynu č. 19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím – primárne vzdelávanie. Podrobnosti hodnotenia a klasifikácie sú špecifikované v individuálnom vzdelávacom pláne (IVVP) každého žiaka.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3. Kritéria hodnotenia prospechu  žiakov pre nižšie stredné vzdelávanie

 

Predmet: Slovenský jazyk a literatúra

5.ročník – 9. ročník                                                             

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú hodnotené tri zložky predmetu: jazyk, sloh a literatúra. Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra sú výsledky, ktoré žiak dosiahol v rámci jednotlivých zložiek predmetu: jazyková, slohová a literárna zložka, ktoré sú v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov.

Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra  je obsahová kvalita a jazyková správnosť odpovede, t.j. rozsah slovnej zásoby, gramatická správnosť, štylistická pôsobivosť a stupeň rečovej pohotovosti. V písomnom (ústnom) prejave má žiak preukázať komplexnosť ovládania spisovného jazyka, mieru tvorivosti a celkovú vzdelanosť a kultúrnosť v miere vychádzajúcej z učebných osnov a vzdelávacích štandardov. 

V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú učebnými osnovami presne stanovené zamerania a počty povinne klasifikovaných kontrolných diktátov a písomných prác (kontrolné slohové práce), ktoré má žiak absolvovať v príslušnom ročníku.  Kontrolný diktát sa vyberá v súlade s TVVP a ŠVP. Hodnotí sa škálou podľa počtu chýb. Známka sa spolu s podpisom učiteľa zapíše do diktátového zošita buď vyjadrená číselne alebo slovne.

Predmet slovenský jazyk a literatúra bude hodnotený ústnou aj písomnou formou. Pri ústnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov bude uprednostňované prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom. Bude sa zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu. Písomnou formou bude kontrolované a hodnotené osvojenie si základných poznatkov prostredníctvom písomky alebo didaktického testu, ktoré sa budú písať podľa potreby.  Hodnotiacu škálu si volí vyučujúci sám. Záväzne sa bude písať vstupný a výstupný test zo slovenského jazyka, v ktorom sa bude preverovať úroveň zvládnutia a pochopenia učiva žiakom, a to vždy na začiatku a na konci príslušného školského roku.

Slohové práce sa hodnotia len 1 známkou podľa týchto kritérií:

1. Vonkajšia forma (max. 4 body) – tu patrí: čitateľnosť, zreteľné grafické členenie odsekov, prepísanie práce z konceptu do čistopisu, čistota textu (bez škrtania), dodržiavanie okrajov, dodržiavanie predpísaného rozsahu.
2. Vnútorná forma (max. 20 bodov)

• Obsah (max. 4 body) – dodržanie témy, myšlienkové vyústenie
• Kompozícia (max. 4 body) – uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu, vnútorná výstavba textu
• Jazyk (max. 4 body) – správne využitie slovných druhov, morfologická správnosť jazykových prostriedkov (správne pádové koncovky), rôznorodosť, variabilnosť
• Pravopis (max. 4 body) – 4 body  = 0 – 4 chyby

                                                                  3 body = 5 – 8 chýb

                                                                       2 body = 9 – 12 chýb

                                                                       1 bod = 13 – 16 chýb

                                                                        0 bodov = 17 a viac chýb

• Štýl (max. 4 body) – správna štylizácia viet, tvorivosť, pútavosť

3. Celkový dojem (max. 4 body) – celkové vyznenie práce po jej prvom prečítaní

 

Stupnica hodnotenia kontrolných slohových prác (max. 28 bodov)

28 – 26 bodov  -  známka 1

25 – 21 bodov -   známka 2

20 – 14 bodov -   známka 3

13 – bodov -        známka 4

8 – 0 bodov -       známka 5

 

Stupnica hodnotenia testov a písomných prác

100 – 90%                                  výborný, (1)

89 – 75%                                    chválitebný (2)

74 – 55%                                    dobrý (3)

54 – 35%                                    dostatočný (4)

34 – 0%                                      nedostatočný (5)

 

Stupnica hodnotenia kontrolných diktátov

výborný (1).............0 - 1 chyba

chválitebný (2)........2 - 3 chyby

dobrý (3).................4 - 7 chýb

dostatočný (4).........8 - 10 chýb

nedostatočný (5).....11 a viac chýb

Poznámka:

Rovnaké chyby v tom istom slove sa pokladajú za 1 chybu. Napr. Ríchly chlapec mal ríchly krok = 1 chyba.

Ak je v texte napísané rovnaké slovo v rovnakom tvare s tou istou pravopisnou chybou, táto chyba sa počíta len raz. Každá chyba v interpunkcii sa počíta ako osobitná chyba toľkokrát, koľkokrát sa vyskytne v texte. Všetky chyby majú rovnakú hodnotu. Javy, ktoré sa žiaci ešte neučili, na nezarátavajú do chýb.

 

Diktáty a písomné práce

5.ročník

Počet diktátov: 4

Zameranie:

1. Opakovanie zo 4. ročníka
2. Podstatné mená
3. Prídavné mená
4. Slovesá

Rozsah: 50 – 60 plnovýznamových slov

 

Počet písomných prác: 1

Zameranie:

1. Rozprávanie s prvkami opisu

 

6.ročník

Počet diktátov: 4

Zameranie:

1. Opakovanie z 5. ročníka
2. Prídavné mená
3. Slovesné spôsoby
4. Opakovanie učiva zo 6. ročníka

Rozsah: 61 – 70 plnovýznamových slov

 

Počet písomných prác: 2

Zameranie:

1. Statický opis
2. Rozprávanie s využitím priamej reči

 

7.ročník

Počet diktátov: 4

Zameranie:

1. Opakovanie zo 6. ročníka
2. Cudzie slová
3. Číslovky
4. Opakovanie učiva zo 7. ročníka

Rozsah: 71 – 80 plnovýznamových slov

 

Počet písomných prác: 2

Zameranie:

1. Umelecký opis
2. Charakteristika osoby

 

8.ročník

Počet diktátov: 4

Zameranie:

1. Opakovanie zo 7. ročníka
2. Podstatné mená mužského rodu zvieracie
3. Podstatné mená mužského rodu neživotné zakončené na  -r, -l
4. Opakovanie učiva z 8. ročníka

Rozsah: 81 – 90 plnovýznamových slov

 

Počet písomných prác: 2

Zameranie:

1. Slávnostný prejav
2. Životopis

 

9.ročník

Počet diktátov: 4

Zameranie:

1. Opakovanie z 8. ročníka
2. Interpunkcia
3. Jednoduché súvetie
4. Záverečné opakovanie učiva z 5. – 9. ročníka

Rozsah: 91 – 100 plnovýznamových slov

 

Počet písomných prác: 2

Zameranie:

1. Výklad
2. Úvaha

 

1. Klasifikácia slovenského jazyka a literatúry

1. V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú hodnotené tri zložky predmetu: jazyk, sloh a literatúra.
2. Predmetom klasifikácie v predmete slovenský jazyk a literatúra sú výsledky, ktoré žiak dosiahol v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov v rámci jednotlivých zložiek predmetu: jazyková, slohová a literárna zložka. Hodnotí sa schopnosť získať, upraviť, spracovať, používať a prezentovať vedomosti, zručnosti a návyky v konkrétnych situáciách, obsahová kvalita a jazyková správnosť odpovede, t. j. rozsah slovnej zásoby, gramatická správnosť, štylistická pôsobivosť a stupeň rečovej pohotovosti. V písomnom aj ústnom prejave má žiak preukázať komplexnosť ovládania jazyka, mieru tvorivosti a celkovú vzdelanosť a kultúrnosť v miere vychádzajúcej z učebných osnov a vzdelávacích štandardov.
3. V rámci predmetu slovenský jazyk a literatúra sú učebnými osnovami presne stanovené zamerania a počty povinne klasifikovaných kontrolných diktátov a písomných prác (kontrolné slohové práce), ktoré má žiak absolvovať v príslušnom ročníku.
4. Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmete slovenský jazyk a literatúra a  klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 5 až 9. 
5. Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak sa vyjadruje spisovne správne, výstižne, kultivovane, gramaticky správne v súlade s jazykovou normou a s funkciou (cieľom) jazykového prejavu a komunikatívnou situáciou, a to v hovorenej i písanej forme. Vo svojich prejavoch využíva logicko-myšlienkové operácie, ako sú analýza a syntéza, abstrakcia, zovšeobecnenie, porovnávanie, klasifikácia, indukcia a dedukcia, analógia a zároveň dokáže vecne a presvedčivo argumentovať, obhájiť svoj názor a kriticky hodnotiť. Používa a ovláda odbornú jazykovú terminológiu. Pri samostatnej tvorbe rozličných druhov textov v ústnej a písomnej forme v súlade s funkčnými jazykovými štýlmi uplatňuje logickú nadväznosť a komunikatívnu funkčnosť slov a viet. Číta plynule, s porozumením, pričom pozná a rozlišuje texty, orientuje sa v nich, dokáže zaznamenať a vypísať základné údaje. Umelecký text analyzuje, hodnotí a porovnáva s inými umeleckými textami a interpretuje umelecký a vecný text. Pri následnej analýze a hodnotení umeleckého diela dokáže využívať nadobudnuté poznatky z teórie a dejín literatúry.
6. Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak sa vyjadruje spisovne správne, výstižne, kultivovane, takmer vždy gramaticky správne v súlade s jazykovou normou a s funkciou (cieľom) jazykového prejavu a komunikatívnou situáciou, a to v hovorenej i písanej forme. Vo svojich prejavoch využíva logicko-myšlienkové operácie, ako sú analýza a syntéza, abstrakcia, zovšeobecnenie, porovnávanie, klasifikácia, indukcia a dedukcia, analógia, zároveň vecne a s pomocou učiteľa argumentuje, obhajuje svoj názor a kriticky hodnotí. Používa a ovláda odbornú jazykovú terminológiu. Pri samostatnej tvorbe rozličných druhov textov v ústnej a písomnej forme v súlade s funkčnými jazykovými štýlmi primerane uplatňuje logickú nadväznosť a komunikatívnu funkčnosť slov a viet. Číta plynule, s porozumením, pričom pozná a rozlišuje texty, orientuje sa v nich, takmer vždy dokáže zaznamenať a vypísať základné údaje. Umelecký text primerane analyzuje, hodnotí a porovnáva s inými umeleckými textami a interpretuje umelecký a vecný text. Pri následnej analýze a hodnotení umeleckého diela takmer vždy dokáže využívať nadobudnuté poznatky z teórie a dejín literatúry.
7. Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak sa vyjadruje vhodne a kultivovane, čiastočne gramaticky správne v súlade s jazykovou normou a s funkciou (cieľom) jazykového prejavu a komunikatívnou situáciou, a to v hovorenej i písanej forme. Vo svojich prejavoch s pomocou učiteľa je schopný čiastočne využívať logicko-myšlienkové operácie, ako sú analýza a syntéza, porovnávanie. S pomocou učiteľa argumentuje, obhajuje svoj názor a hodnotí. Čiastočne používa odbornú jazykovú terminológiu. Pri samostatnej tvorbe rozličných druhov textov v ústnej a písomnej forme v súlade s funkčnými jazykovými štýlmi dochádza k čiastočnému porušeniu logickej nadväznosti a komunikatívnej funkčnosti slov a viet, v textoch sa objavujú štylistické a gramatické chyby. Žiak číta nesúvislo umelecké a odborné texty, s pomocou učiteľa sa v nich orientuje a vypisuje základné údaje. Interpretuje a porovnáva umelecký a vecný text, pričom čiastočne využíva poznatky z teórie a dejín literatúry.
8. Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak sa vyjadruje čiastočne gramaticky správne v súlade s jazykovou normou a s funkciou (cieľom) jazykového prejavu a komunikatívnou situáciou, a to v hovorenej i písanej forme. Má obmedzenú slovnú zásobu a často používa nesprávne jazykové prostriedky. Odbornú jazykovú terminológiu používa iba čiastočne. S pomocou učiteľa v ústnej a písomnej forme tvorí jednoduché druhy textov, pričom dochádza k čiastočnému porušeniu logickej nadväznosti a komunikatívnej funkčnosti slov a viet, v textoch sa objavuje väčšie množstvo štylistických a gramatických chýb. Žiak číta pomaly, nesúvislo a s prestávkami, v umeleckých a vecných textoch sa orientuje a vypisuje základné údaje s pomocou učiteľa. Dokáže jednoducho interpretovať umelecký alebo vecný text, a to s pomocou učiteľa a odpovedá na jednoduché otázky súvisiace s prečítaným textom.
9. Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak vo vyjadrovaní robí gramatické chyby. Má obmedzenú slovnú zásobu a často používa nesprávne jazykové prostriedky. Odbornú terminológiu využíva veľmi zriedkavo. Jednoduché druhy textov v ústnej i písomnej forme dokáže tvoriť iba s pomocou učiteľa. V ústnej alebo písomnej forme sa vyskytujú štylistické a gramatické chyby. Žiak číta pomaly, nesúvislo, s prestávkami a v umeleckých a vecných textoch sa orientuje iba s pomocou učiteľa. Dokáže jednoducho iba s pomocou učiteľa interpretovať umelecký alebo vecný text a veľmi jednoducho odpovedať na otázky súvisiace s prečítaným textom.

 

 

Predmet: Anglický jazyk

5.ročník – 9. ročník       

Predmet: Francúzsky jazyk

7. ročník – 9. ročník                                                     

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

 

Klasifikácia cudzích jazykov

1. Predmetom hodnotenia a klasifikácie v predmete cudzí jazyk je cieľová komunikačná úroveň žiaka v jednotlivých ročníkoch, resp. na jednotlivých stupňoch školského vzdelávania v súlade s platnými učebnými osnovami a vzdelávacími štandardmi.
2. Hodnotenie a klasifikácia v cudzom jazyku sleduje základné všeobecné, sociolingvistické a komunikačné kompetencie, ktoré sa prejavujú vo využívaní základných komunikačných zručností: čítanie, písanie, počúvanie, samostatný ústny prejav a rozhovory.
3. Pri hodnotení v predmete cudzí jazyk sa berú do úvahy tieto aspekty: obsahová primeranosť, plynulosť vyjadrovania, jazyková správnosť a štruktúra odpovede.
4. Kritériá klasifikácie musia byť v súlade s požadovanou úrovňou ovládania cudzieho jazyka a náročnosť sledovaných javov musí zodpovedať náročnosti definovanej v platných učebných osnovách a vzdelávacích štandardoch cieľovej skupiny žiakov. Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmete cudzí jazyk klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 5 až 9. 
5. Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak primerane na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka reaguje na podnet, nachádza súvislosti so zadanou témou. K splneniu úlohy pristupuje aktívne a tvorivo. Používa správne jazykové prostriedky a téme primeranú bohatú slovnú zásobu. Vyjadruje sa plynulo a súvislo, jeho prejav je zrozumiteľný, výslovnosť a intonácia sú jasné, prirodzené a zrozumiteľné. Obsah a kvalita prejavu (vrátane písomného) zodpovedajú téme, v prípade, že žiak nedokáže niečo/niekoho pomenovať, dokáže chýbajúce výrazy nahradiť opisnou formou. Žiak vie presvedčivo argumentovať, obhajovať prezentované názory a uvádzať protiargumenty. Výpoveď je takmer gramaticky správna.
6. Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak primerane na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka reaguje na podnet a správne interpretuje zadanú úlohu, jeho odpoveď je celistvá a zámer výpovede jasný. Používa takmer vždy primeranú slovnú zásobu a správne jazykové prostriedky. Prerušuje len zriedkavo svoj prejav kratšími prestávkami, ktoré sú spôsobené menšími jazykovými nedostatkami. Vplyv materinského jazyka na intonáciu a výslovnosť neovplyvňuje zrozumiteľnosť prejavu. Žiak je aktívnym účastníkom komunikácie, obsah a kvalita prejavu (vrátane písomného) sú primerané téme. Slovná zásoba je primeraná a žiak väčšinou vyjadrí chýbajúce slová vhodným výrazom. Žiak dokáže argumentovať a zaujať stanovisko k odlišnému názoru. Ojedinelé gramatické chyby žiaka neovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu.
7. Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka reaguje na podnet, jeho prejav je zväčša súvislý a jasný. Používa zväčša téme primeranú slovnú zásobu, nedostatky v používaní jazykových prostriedkov nebránia porozumeniu. Plynulosť a zrozumiteľnosť prejavu sťažujú častejšie krátke prestávky spôsobené jazykovými nedostatkami, žiak je schopný reagovať na otázky a impulzy učiteľa. Vplyv materinského jazyka čiastočne sťažuje zrozumiteľnosť prejavu. Obsah je väčšinou primeraný, žiak potrebuje na udržanie rozhovoru miestami pomoc učiteľa. Slovná zásoba je primeraná, ale nie vždy adekvátna danej téme, žiak používa aj nesprávne výrazy a chýbajúce výrazy dokáže len sporadicky opísať. Žiak dokáže prezentovať a do určitej miery aj obhájiť, vlastné názory a stanovisko k odlišnému názoru. Gramatické chyby nesťažujú zrozumiteľnosť prejavu.
8. Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka interpretuje zadanú úlohu len s pomocou učiteľa, jeho prejav je zväčša nesúrodý a nesúvislý a zámer výpovede nie je celkom jasný. Má obmedzenú slovnú zásobu a často používa nesprávne jazykové prostriedky, čo značne sťažuje porozumenie. Závažné jazykové nedostatky narúšajú plynulosť a zrozumiteľnosť prejavu, žiak reaguje len krátkymi odpoveďami na otázky učiteľa. Chybná výslovnosť a intonácia značne ovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu. Prejav je krátky, obsahovo len miestami primeraný, žiak vie čiastočne odpovedať na otázky učiteľa. Slovná zásoba je jednoduchá, ale stále primeraná zadanej téme žiak častejšie používa nesprávne výrazy. Žiak dokáže pomenovať problémy, ale neposkytne návrhy riešenia. Časté gramatické chyby čiastočne ovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu.
9. Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak na sledovanej úrovni ovládania cudzieho jazyka nie je schopný reagovať na podnet, svoje myšlienky nedokáže vyjadriť ani pomocou učiteľa. Používa nevhodnú slovnú zásobu a závažné chyby bránia porozumeniu. Nie je schopný vyjadriť sa samostatne a súvislo. Zlá výslovnosť a intonácia celkom narúšajú zrozumiteľnosť prejavu. Prejav je veľmi krátky, výpovede sú väčšinou nezrozumiteľné, žiak nevie odpovedať na otázky. Neadekvátna a chýbajúca slovná zásoba bráni porozumeniu. Žiak nevie rozoznať základné aspekty, na ktoré má reagovať. Množstvo gramatických chýb znemožňuje porozumenie.

 

Systém klasifikácie je rozčlenený na dve základné zložky : 

1. 1. 1. Vedomosti -  90%  a 
      2. Aktivita žiaka -  10%  z celkových 100% známky. 

Rozčlenenie týchto položiek je nasledovné:

I.  VEDOMOSTI ( 90%)

1) Tematické previerky a testy   - 50%

2) Ostatné preverovacie metódy  40%

 

II.  AKTIVITA ŽIAKA( 10%)

(aktivita na hodine,  nosenie si  pomôcok  na hodinu, projekty, aktivity nad rámec vyučovacích  hodín- olympiády, súťaže,...)  – klasifikuje sa známkou 1 – výborný  - 10%

Klasifikačná stupnica

Úspešnosť v %        Známka

100 %  - 90 %                1     (výborný)    

89 %  - 75  %                 2     (chválitebný)    

74 %  - 55  %                 3      (dobrý)

54 % – 35  %                  4     (dostatočný)

34%   - 0   %                   5    (nedostatočný)

 

Predmet: Dejepis

5.ročník – 9. ročník       

Predmet: Občianska náuka

6.ročník – 9. ročník    

Predmet: Geografia 

5.ročník – 9. ročník                                             

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

 

Klasifikácia spoločenskovedných predmetov

1. Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:
   1. schopnosť uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri riešení spoločenskovedných teoretických a praktických úloh a pri posudzovaní spoločenských javov a zákonitostí,
   2. schopnosť vykonávať požadované intelektuálne a praktické činnosti,
   3. kvalita myslenia, predovšetkým jeho logickosť, samostatnosť a tvorivosť,
   4. schopnosť vyhľadávať informácie z digitálnych zdrojov, ich spracovanie a primeranú prezentáciu, v prípade potreby aj prostriedkami informačných a komunikačných technológií,
   5. schopnosť riešiť úlohy a prezentovať informácie samostatne ale aj v skupine.
2. Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v spoločenskovedných predmetoch klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7.
3. Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu ovláda aspoň na 90%. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a praktické činnosti. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení spoločenskovedných teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení spoločenských javov a zákonitostí. Chápe vzťahy medzi spoločenskými javmi, zákonitosťami a teóriami. Myslí logicky správne, zreteľne sa u neho prejavuje samostatnosť a tvorivosť. Jeho ústny a písomný prejav je správny, presný a výstižný. Grafický prejav je presný a estetický. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov a diskutovať o správnosti, kvalite a efektívnosti daných riešení. Svoje vedomosti a zručnosti vie prezentovať na zodpovedajúcej úrovni.
4. Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu ovláda aspoň na 75%. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a praktické činnosti. Pri riešení spoločenskovedných teoretických úloh a praktických úloh, pri výklade a hodnotení spoločenských javov a zákonitostí postupuje samostatne, len s malými podnetmi od učiteľa. Myslí správne, v jeho myslení sa prejavuje logika a tvorivosť. Vie analyzovať predložené problémy a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov. Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať na zodpovedajúcej úrovni.
5. Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu ovláda aspoň na 55%. Osvojené vedomosti a zručnosti zo spoločenskovednej oblasti interpretuje samostatne s občasnými usmerneniami vyučujúceho. Jeho myslenie je takmer vždy správne a tvorivosť sa prejavuje len s usmernením vyučujúceho. Ústny a písomný prejav je čiastočne správny. Jeho kvalita výsledkov je na dobrej úrovni.
6. Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu ovláda aspoň na 35%. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a praktických činností je málo pohotový. Osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení spoločenskovedných teoretických a praktických úloh zvláda na zníženej úrovni, iba za aktívnej pomoci vyučujúceho. Jeho logika myslenia je na nižšej úrovni a myslenie nie je tvorivé.
7. Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu ovláda na menej ako 35%. Vedomosti a zručnosti zo spoločenskovednej oblasti, požadované vzdelávacími štandardmi, si osvojil na najnižšej úrovni, má v nich závažné nedostatky, a chyby nevie opraviť ani s pomocou vyučujúceho. Neprejavuje samostatnosť v myslení.

 

Hodnotenie a klasifikácia v predmete Geografia

     V predmete Geografia sú ústne odpovede klasifikované podľa vyššie uvedených kritérií. Kritériom hodnotenia referátov, projektov a iných samostatných prác stupeň odbornosti, rozsah, vizuálne spracovanie a vlastná prezentácia. Kritériom hodnotenia práce s mapou a so slepou mapou je rýchlosť a presnosť orientácie na mape, presnosť a gramatická správnosť zápisu v slepej mape.

 

Klasifikácia slepej mapy:

100 – 90%  výborný, (1)

89 – 75% chválitebný (2)

74 – 55% dobrý (3)

54 – 35% dostatočný (4)

34 – 0% nedostatočný (5)

 

     Žiaci, ktorí majú v školskom kole geografickej olympiády minimálne 65% úspešnosť, budú klasifikovaní známkou výborný (1). Žiaci, ktorí sa stanú v okresnom kole geografickej olympiády úspešnými riešiteľmi (majú minimálne 65% úspešnosť), sú klasifikovaní známkou výborný (1).

 

 

Kritéria hodnotenia projektov a referátov v predmete geografia

 

1. 2. Výborný(1) – žiak použil viacero zdrojov informácii, v plnom rozsahu (do 90%), dodržal stanovenú štruktúru, grafická úprava je na vysokej úrovní, prácu samostatne odprezentoval.
   3. Chválitebný(2) – žiak použil viacero zdrojov informácii, dodržal stanovenú štruktúru (do 75%), grafická úprava je na veľmi dobrej úrovni, prácu odprezentoval.
   4. Dobrý(3) – žiak použil aspoň 1 zdroj informácii okrem učebnice, osnovu dodržal v rozsahu minimálne do 55%, grafická úprava je na dobrej úrovni a je schopný pomocou svojej práce odprezentovať hlavné body práce.
   5. Dostatočný(4) – žiak použil učebnicu a zošit ako zdroj informácii, tému spracoval minimálne na 35% z obsahu štruktúry, grafická úprava je na nižšej úrovni, nebol schopný prezentovať svoju prácu.
   6. Nedostatočný(5) –   0 % - 34 %  obsahu štruktúry alebo ak žiak prácu neodovzdal.

 

Hodnotenie a klasifikácia v predmetoch: Dejepis a Občianska náuka

 

Systém klasifikácie je rozčlenený na dve základné zložky : 

1. 1. 1. Vedomosti -  90%  a 
      2. Aktivita žiaka -  10%  z celkových 100% známky. 

Rozčlenenie týchto položiek je nasledovné:

I.  VEDOMOSTI ( 90%)

1) Tematické previerky a testy   - 50%

2) Ostatné preverovacie metódy  40%

II.  AKTIVITA ŽIAKA( 10%)

(aktivita na hodine,  nosenie si  pomôcok  na hodinu, projekty, aktivity nad rámec vyučovacích  hodín- olympiády, súťaže,...)  – klasifikuje sa známkou 1 – výborný  - 10%

Klasifikačná stupnica

Úspešnosť v %        Známka

100 %  - 90 %                1     (výborný)    

89 %  - 75  %                 2     (chválitebný)    

74 %  - 55  %                 3      (dobrý)

54 % – 35  %                  4     (dostatočný)

34 %   - 0   %                  5    (nedostatočný)

Predmet: Matematika

5.ročník – 9. ročník       

Predmet: Informatika

5.ročník – 8. ročník    

Predmet: Fyzika 

6.ročník – 9. ročník     

Predmet: Chémia

7.ročník – 9. ročník

Predmet: Biológia

5.ročník – 9. ročník

Predmet: Prírodovedné aplikácie

7.ročník – 9. ročník                             

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

 

Klasifikácia predmetov: Fyzika, Chémia, Biológia, Prírodovedné aplikácie

1. Pri klasifikácii výsledkov v týchto predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:

1. schopnosť žiaka posudzovať a uplatňovať poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh,
2. schopnosť vykonávať požadované intelektuálne a praktické činnosti pri realizácii experimentov,
3. využívať experiment ako formu získavania podkladov na vyvodenie teoretických poznatkov, vedieť navrhnúť postup riešenia úlohy,
4. kvalita myslenia, predovšetkým jeho logickosť, samostatnosť a tvorivosť,
5. schopnosť vyhľadávať informácie z digitálnych zdrojov, ich spracovanie a primeranú prezentáciu, v prípade potreby aj prostriedkami informačných a komunikačných technológií,
6. schopnosť riešiť úlohy a prezentovať informácie samostatne ale aj v skupine,
7. vedieť vyjadriť funkčné závislosti graficky, tabuľkou, schémou, mapou, obrázkom, náčrtom a v elektronickej forme.

2. Výsledná klasifikácia prírodovedných predmetov zahŕňa nasledovné formy a metódy overovania požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov:

1. písomné – testy, previerky, referáty, projekty, záznamy z laboratórnych cvičení a praktických cvičení, domáce úlohy,
2. praktické – experimenty, laboratórne a praktické cvičenia (z 5 laboratórnych cvičení by mal žiak absolvovať aspoň 3 laboratórne cvičenia),
3. ústne – ústne prezentovanie osvojených poznatkov, pri ktorom sa kladie dôraz nielen na kvalitu osvojenia, ale aj na spôsob ich prezentácie v logických súvislostiach a ich aplikáciou v praktických súvislostiach.

3. Vo výslednej klasifikácii prírodovedných predmetov sa odzrkadľuje:
   1. sumatívne (súhrnné) hodnotenie, ktoré sa odvíja od základného učiva definovaného v obsahovom a výkonovom štandarde; výsledná klasifikácia závisí od miery jeho zvládnutia,
   2. formatívne (priebežné) hodnotenie, ktoré môže celkovú známku ovplyvniť maximálne o jeden stupeň, preveruje aj schopnosť žiaka využívať medzi predmetové vzťahy v prírodovedných predmetoch a jeho schopnosť uplatňovať získané vedomosti a zručnosti pri riešení konkrétnych úloh,
   3. účasť v olympiádach a iných súťažiach v rámci daného predmetu; tieto aktivity žiaka v predmete môžu výslednú klasifikáciu zlepšiť,
   4. schopnosť kooperácie a komunikácie pri riešení problémových úloh v skupine.
4. Pri laboratórnych a praktických cvičeniach sa hodnotí:
   1. samostatná práca s textom,
   2. realizácia laboratórneho a praktického cvičenia,
   3. schopnosť vyvodiť na základe experimentu teoretické poznatky,
   4. vedieť zdôvodniť výsledok experimentu,
   5. vypracovanie protokolu na požadovanej úrovni.
5. Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v prírodovedných predmetoch klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 6 až 10.
6. Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu ovláda aspoň na 90%. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a praktické činnosti. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí. Chápe vzťahy medzi prírodnými javmi, zákonitosťami a teóriami. Myslí logicky správne, zreteľne sa u neho prejavuje samostatnosť a tvorivosť. Jeho ústny a písomný prejav je správny, presný a výstižný. Výsledky jeho činnosti sú kvalitné. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov a diskutovať o správnosti, kvalite a efektívnosti daných riešení. Svoje vedomosti a zručnosti vie prezentovať na zodpovedajúcej úrovni.
7. Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu ovláda aspoň na 75%. Pohotovo vykonáva požadované intelektuálne a praktické činnosti. Pri riešení teoretických úloh a praktických úloh, pri výklade a hodnotení javov a zákonitostí postupuje samostatne, len s malými podnetmi od učiteľa. Myslí správne, v jeho myslení sa prejavuje logika a tvorivosť. Vie analyzovať predložené problémy a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov. Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať na zodpovedajúcej úrovni.
8. Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu ovláda aspoň na 55%. Osvojené vedomosti a zručnosti interpretuje samostatne s občasnými usmerneniami vyučujúceho. Jeho myslenie je takmer vždy správne a tvorivosť sa prejavuje len s usmernením vyučujúceho. Ústny a písomný prejav je čiastočne správny. Jeho kvalita výsledkov je dobrej úrovni.
9. Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu žiak ovláda aspoň na 35%. Pri vykonávaní požadovaných intelektuálnych a praktických činností je málo pohotový. Osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh zvládne iba za aktívnej pomoci vyučujúceho. Jeho logika myslenia je na nižšej úrovni a myslenie nie je tvorivé.
10. Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu žiak ovláda na menej ako 35%. Vedomosti a zručnosti požadované vzdelávacími štandardmi si neosvojil, má v nich závažné nedostatky, a chyby nevie opraviť ani s pomocou vyučujúceho. Neprejavuje samostatnosť v myslení.

 

 

Systém klasifikácie je rozčlenený na dve základné zložky : 

1. 1. 1. Vedomosti -  90%  a 
      2. Aktivita žiaka -  10%  z celkových 100% známky. 

Rozčlenenie týchto položiek je nasledovné:

I.  VEDOMOSTI ( 90%)

1) Tematické previerky a testy   - 50%

2) Ostatné preverovacie metódy  40%

II.  AKTIVITA ŽIAKA( 10%)

(aktivita na hodine,  nosenie si  pomôcok  na hodinu, projekty, aktivity nad rámec vyučovacích  hodín- olympiády, súťaže,...)  – klasifikuje sa známkou 1 – výborný  - 10%

Klasifikačná stupnica

Úspešnosť v %        Známka

100 %  - 90 %                1     (výborný)    

89 %  - 75  %                 2     (chválitebný)    

74 %  - 55  %                 3      (dobrý)

54 % – 35  %                  4     (dostatočný)

34 %   - 0   %                  5    (nedostatočný)

 

 

Klasifikácia predmetov: Matematika, Informatika

Pri klasifikácii výsledkov v matematike a informatike sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí:

11. 1. schopnosť žiaka posudzovať správnosť použitých postupov a v prípade potreby aj nástrojov informačných a komunikačných technológií pri riešení rôznych úloh, schopnosť argumentovať a diskutovať o kvalite a efektívnosti rôznych postupov,
    2. schopnosť správne navrhnúť postup riešenia danej úlohy poskladaním z menších úloh, zovšeobecňovaním iných postupov, analógiou, modifikáciou, kontrolou správnosti riešenia, nachádzaním a opravou chýb,
    3. schopnosť porovnávať rôzne postupy a princípy, analyzovať ich, hľadať vzťahy,
    4. schopnosť riešiť konkrétne situácie pomocou známych postupov a metód, demonštrovať použitie princípov a pravidiel na riešenie úloh, na vyhľadávanie a usporiadanie informácií, prezentovať informácie a poznatky,
    5. porozumenie požadovaných pojmov, princípov a zručností, schopnosť ich vysvetliť, ilustrovať, zdôvodniť, uviesť príklad, interpretovať, prezentovať najmä pomocou zodpovedajúcich nástrojov informačných a komunikačných technológií,
    6. schopnosť riešiť úlohy a prezentovať informácie samostatne ale aj v skupine žiakov.
12. V predmete matematika sa odporúča využívať alternatívne spôsoby hodnotenia bodovaním a percentami. V predmete informatika sa odporúča využívať alternatívne spôsoby hodnotenia (napr. bodovanie, portfólio).
13. V predmete informatika učiteľ nehodnotí postoje žiaka ale úroveň jeho znalostí. Postoje u žiaka je dôležité formovať, je dôležité o nich slobodne diskutovať a preto sa nemôžu premietnuť do celkovej klasifikácie.
15. V predmete informatika treba u žiakov rozvíjať aj ich schopnosti kooperácie a komunikácie. Žiaci sa majú pri riešení zadania naučiť spolupracovať v skupine, majú zostaviť plán práce, špecifikovať rozdelenie úlohy na menšie problémy, distribuovať ich v skupine, vysvetliť problém ďalšiemu žiakovi, riešiť menšie problémy, zhromaždiť výsledky, zostaviť ich do celkového riešenia, verejne so skupinou o ňom referovať a pod.

Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v matematike a  informatike klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 16 až 20.

16. Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu ovláda aspoň na 90 %. Vie analyzovať zadané úlohy a problémové úlohy a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie, v prípade potreby aj prostriedkami informačných a komunikačných technológií. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov a diskutovať o správnosti, kvalite a efektívnosti daných riešení. Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať samostatne.
17. Stupeň 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu ovláda aspoň na 75 %. Vie analyzovať zadania a problémové úlohy a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie, v prípade potreby aj prostriedkami informačných a komunikačných technológií. Vie zhodnotiť a porovnať kvalitu rôznych postupov riešenia problémov. Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať na dobrej úrovni.
18. Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak obsahový a výkonový štandard predmetu ovláda aspoň na 55 %. Zadania vie riešiť pomocou známych postupov a metód. Svoje znalosti a zručnosti vie prezentovať na priemernej úrovni.
19. Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak obsahový aj výkonový štandard predmetu ovláda aspoň na 35 %. Žiak ovláda základné pojmy a vie predviesť jednoduché zručnosti. Postupom riešenia zadania rozumie len čiastočne. Svoje znalosti a zručnosti vie vysvetliť a prezentovať na podpriemernej úrovni.
20. Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak obsahový aj výkonový štandard predmetu neovláda ani na 35 %. Žiak nie je schopný riešiť zadania a úlohy. V predmete informatika nemá ani základné zručnosti z práce s informačných a komunikačných technológií, nerozumie princípom fungovania týchto technológií.

 

Systém klasifikácie je rozčlenený na dve základné zložky : 

1. 1. 1. Vedomosti -  90%  a 
      2. Aktivita žiaka -  10%  z celkových 100% známky. 

Rozčlenenie týchto položiek je nasledovné:

I.  VEDOMOSTI ( 90%)

1) Tematické previerky a testy   - 50%

2) Ostatné preverovacie metódy  40%

II.  AKTIVITA ŽIAKA( 10%)

(aktivita na hodine,  nosenie si  pomôcok  na hodinu, projekty, aktivity nad rámec vyučovacích  hodín- olympiády, súťaže,...)  – klasifikuje sa známkou 1 – výborný  - 10%

 

Klasifikačná stupnica

Úspešnosť v %        Známka

100 %  - 90 %                1     (výborný)    

89 %  - 75  %                 2     (chválitebný)    

74 %  - 55  %                 3      (dobrý)

54 % – 35  %                  4     (dostatočný)

34 %   - 0   %                  5    (nedostatočný)

 

Predmet: Výtvarná výchova

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

5.ročník - 9. ročník                                              

• Uprednostňujeme osobný, diferencovaný prístup. Berieme ohľad na to, že výtvarný prejav súvisí s fantáziou, záujmami a intímnym svetom žiaka.

Kritériá hodnotenia:

• zvládnutie výtvarnej techniky,
• originalita prevedenia,
• snaha,
• prístup k práci,
• osobnostné predpoklady,
• umelecký dojem,
• prístup k plneniu povinností (nosenie pomôcok),
• vytrvalosť, vynakladanie úsilia, schopnosť dokončiť prácu.

• Každému žiakovi ohodnotiť minimálne 4 práce za školský rok. Hodnotenie má predovšetkým pozitívne motivovať žiaka a má brať ohľad na jeho schopnosti, nadanie, ambície a vkus.

 

Predmet: Telesná a športová výchova

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

5.ročník - 9. ročník                                                    

Hodnotenie má predovšetkým pozitívne motivovať žiaka a má brať ohľad na jeho schopnosti a možnosti.

 

Kritériá hodnotenia:

• snaha
• osobný výkonnostný rast vo výkonnostných testoch
• športové správanie
• aktivita
• kladný prístup k pohybovým aktivitám

 

 

Predmet: Hudobná výchova

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

5.ročník - 8. ročník                                                      

Charakter hudobnej výchovy vyžaduje hodnotiť postoj žiaka k hudbe, jeho formujúce sa názory na svet, ktorý ho obklopuje, jeho estetické úsudky, snahu vzdelávať sa v hudbe a zlepšovať svoje hudobné prejavy. Pri hodnotení neklásť hlavný dôraz na spevácke výkony, ale záujem o predmet.

Kritériá hodnotenia:

• záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci vzdelávacích úloh
• schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch
• schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon spolužiakov
• aktivita a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia
• využitie speváckych, intonačných a sluchových zručností a návykov
• tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských hudobných nástrojoch a hrou na telo.

 

 

Predmet: Technika

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

5.ročník - 9. ročník                                                

V predmete hodnotíme predovšetkým pozitívny vzťah k práci a zodpovednosť za kvalitu svojich i spoločných výsledkov práce.

Kritériá hodnotenia:

• osvojenie základných pracovných zručností a návykov z rôznych pracovných oblastiach,
• organizácia a plánovania práce a používanie vhodných nástrojov, náradia a pomôcok pri práci,
• vytrvalosť a sústavnosť pri plnení zadaných úloh,
• uplatňovanie tvorivosti .a vlastných nápadov pri pracovnej činnosti a vynakladanie úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku,
• vzťah k práci človeka, technike a životnému prostrediu

 

 

Predmet: Etická výchova, náboženská výchova

Spôsob hodnotenia: klasifikácia známkou

5.ročník - 9. ročník                                           

Kritériá hodnotenia:

• schopnosť spolupracovať
• empatia
• iniciatíva
• sebahodnotenie
• osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú aplikáciu
• snaha o rozvoj svojich kompetencií

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3.1 Kritéria hodnotenia prospechu žiakov so ŠVVP – nižšie stredné vzdelávanie

Hodnotenie žiaka so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v súlade so Zásadami hodnotenia  žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole.

   Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.

   Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ  rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav  žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a  výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

   Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť,  individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.

   U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre  hodnotenie jeho učebných výsledkov.

   Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia), žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či  uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu  odpovede.

   Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania.  Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi  je potrebné poskytnúť viac času na  odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov.

   Pri skúšaní žiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby správne a jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.

   Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.

   Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje ústnu odpoveď pred písomnou prácou.

   Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia žiaka.

   Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými  poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne,  vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.

   Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom.

   Grafický prejav  žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.

   Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, sa nehodnotí.

   U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového odpočinku. Dĺžka zrakového zaťaženia pri práci s hľadením do blízka vychádza z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva.

   Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.

   Ak v správaní zdravotne znevýhodneného žiaka a žiaka s chronickými ochoreniami (napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivenosť, podráždenosť, poruchy pozornosti,  únava a pod.), ktoré môžu byť dôsledkom postihnutia alebo chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.

   Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí žiaka s chronickým ochorením, žiaka  zdravotne oslabeného, alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne pripravený a jeho výkon bol výrazne nižší ako zvyčajne. Tento žiak môže byť bežným spôsobom hodnotený, až keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.

   Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy  zo školy pri zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri zdravotníckom zariadení, v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený.

   Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova,  hudobná výchova a pracovné vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.

   Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení  v doložke, alebo  v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.

   Pri polročnom a koncoročnom hodnotení zdravotne znevýhodneného žiaka  sa používa rovnaké  tlačivo vysvedčenia ako pre ostatných žiakov.

 

 Kritéria hodnotenia jednotlivých predmetov u žiakov so ŠVVP   

- Špecifiká hodnotenia vychádzajú z IVP – diagnózy žiaka a z upravených TVVP vypracovaných podľa ŠkVP našej školy – kde sú vyznačené konkrétne zmeny a kritéria hodnotenia sú súčasťou týchto plánov.

Hodnotenie žiaka bude vychádzať z Prílohy č.2 Metodického pokynu č. 22/2011.

 

 

 

Slovenský jazyk a literatúra

Diktáty:

Ak nie je stanovené inak, žiak s PU píše doplňovačku zameranú na sledovaný jav, vopred precvičenom. Chyby sa vyhodnotia podľa nasledovnej tabuľky:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  Písomné práce budú vyhodnotené Percentuálne: 

100 – 90%                                  výborný, (1)

89 – 75%                                    chválitebný (2)

74 – 55%                                    dobrý (3)

54 – 35%                                    dostatočný (4)

34 – 0%                                      nedostatočný (5)

Písomné práce budú upravené – čo do obsahu, počtu  i náročnosti úloh podľa uváženia vyučujúceho s prihliadnutím na odporúčania poradenského zariadenia, šk. šp. pedagóga a diagnózu žiaka. Stupnica môže byť upravená po konzultácii so šk. špec. pedagógom.

 

Cudzie jazyky:

- priebežne hodnotiť každý výkon žiaka

- hodnotiť čo najrýchlejšie po práci, inak hodnotenie, či už pochvala alebo kritika sa míňa účinku

- preferovať ústne skúšanie - odpovedať na základe otázok; pri reprodukcii súvislého textu využívať podporné otázky, resp. vypracovať pre žiaka štruktúrovanú osnovu

- nehodnotiť kvalitu písma

- písomný prejav nie je nutné klasifikovať

- nehodnotiť úpravu, ale obsahovú stránku

- pri hodnotení známkou alebo bodmi tieto hodnotenia neustále doplňovať slovným hodnotením, ktoré si lepšie všíma vstup, priebeh práce, výsledok a podmienky, ktoré má žiak pri práci

- pri hodnotení využívať sociálne odmeny - pozornosť, potlesk, podanie ruky, odmeny, pochvaly, ale aj tresty stupňovať podľa závažnosti výkonu

Slovíčka – písomne - správne hodnotiť i slovíčka napísané foneticky správne

Písomné práce – stupnica ako je uvedená v hodnotení a klasifikácii tohto dokumentu v predmetoch cudzích jazykov s tým, že žiak má úpravu písomky v počte úloh, rozsahu, náročnosti podľa uváženia vyučujúceho, odporúčaní poradenského zariadenia, resp. po konzultácii so šp. pedagógom.

 

Matematika

- vhodné je umiestnenie žiaka v prednej lavici v blízkosti učiteľa, aby mohol tento sledovať

    čiastkové výsledky práce žiaka

– redukovať množstvo požadovaných úloh 

- rozvrhnúť pracovné úlohy na menšie celky

– umožniť používanie názorných a kompenzačných pomôcok

-  slovné a dlhšie zadania úloh mu individuálne prečítať a zistiť či pochopil znenie

- pri kontrole písomných riešení zohľadniť zámenu cifier alebo nesprávne opísanie čísla

- pri riešení geometrických úloh zohľadniť úpravu a tiež presnosť rysovania a zvoliť individuálny prístup pri zisťovaní vedomostí.

- počas samostatnej práce častejšie skontrolovať prácu žiaka s prípadným upozornením na

už vzniknuté chyby

- umožniť žiakovi pracovať vlastným tempom

- trvať na osvojení základných poznatkoch, počas hodiny pravidelne kontrolovať, či chápe

práve riešené príklady a postup ich riešenia

-  využívať metódu individuálneho výkladu v prípade nepochopenia učiva

 

OSTATNÉ PREDMETY

Špecifické poruchy učenia tým, že postihujú prevažne oblasť čítania a písania, zasahujú nielen do oblasti slovenského jazyka, ale aj do všetkých vyučovacích predmetov, v ktorých

sú tieto schopnosti používané. Preto je aj tu nutné využívať niektoré z metód tolerantného

prístupu k týmto deťom.

● v písomných prejavoch voliť takú formu, aby stačila len krátka odpoveď (najlepšie testy s

voľbou správnej odpovede), testy / možnosť voľby a, b, c/

● preferovať ústnu formu skúšania

● nenechávať dieťa písať dlhé zápisy, často také zápisy nie sú ani použiteľné k tomu, aby sa

dali celé prečítať

● prečítať, poprípade skontrolovať pochopenie zadania úlohy (napr. v matematike slovné úlohy), nehodnotiť chyby z nedokonalého prečítania textu

● v matematike dávať pozor na zámeny tvarovo podobných alebo zrkadlovo obrátených

číslic (napr. 6, 9, 3 - 8) a na chyby vzniknuté z nedodržania správnej úpravy - napr. posun

číslic pri sčítaní – odčítaní pod sebou (zvlášť pri dysgrafii); v týchto prípadoch skontrolovať

nielen výsledok, ale aj správnosť  postupu pri vypracovaní úlohy

● v geometrii s toleranciou hodnotiť u žiakov s dysgrafiou nižšiu kvalitu rysovania

● brať do úvahy, že niektorí žiaci s dysgrafiou môžu mať problémy aj vo výtvarnej výchove a na hodinách THD

● u žiakov s dysgrafiou je nutné tolerantne hodnotiť zníženú kvalitu písania v zápisoch v zošitoch aj v iných predmetoch než slovenský jazyk a to i na 2. stupni ZŠ

● v predmetoch, kde je žiak s dysgrafiou závislý na čítaní textu - častejšie kontrolovať pochopenie textu;

● vo výuke cudzích jazykov preferovať „sluchovú cestu“, sústrediť sa na ústne zvládnutie slovnej zásoby základných fráz, uvedomiť si, že aj keď sa špecifické poruchy učenia (dyslexia, dysortografia, dysgrafia) úzko týkajú hlavne slovenského jazyka, prelínajú sa so všetkými ostatnými vyučovacími predmetmi.