Základná škola, Ústredie 976, Klokočov

Prihlásenie
Profil školy História školy ŠkVP Učebný plán inovovaný pre 1. – 4. ročník (ISCED 1) Učebný plán - inovovaný pre 5. – 9. ročník (ISCED 2) Učebný plán pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie Učebný plán pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami s mentálnym postihnutím Učebný plán pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie Učebný plán pre žiakov s poruchami aktivity a pozornosti pre primárne vzdelávanie a nižšie stredné vzdelávanie Učebný plán pre žiakov chorých a zdravotne oslabených pre primárne vzdelávanie - Variant D Učebný plán pre žiakov chorých a zdravotne oslabených so stredným st. mentálneho postihnutia pre primárne vzd. – variant C Prevádzkový poriadok Základnej školy Klokočov Školský poriadok Vnútorný systém hodnotenia a klasifikácie žiakov v ZŠ Klokočov Vnútorná smernica o slobodnom prístupe k informáciám Finančná gramotnosť 2017, 2018, 2019 - 21_22_23 Školská jedáleň - Smernica Vnútorný  poriadok ŠKD Interná smernica o používaní mobilných zariadení počas vyučovacieho procesu Interná smernica  : „ Riešenie šikanovania žiakov“ FOTO školy

O škole, Dokumenty

ŠkVP

 

 Školský vzdelávací program

            Základná škola, Ústredie 976, Klokočov

 

Prerokovaný v Pedagogickej rade dňa: 30.08.2023

Prerokovaný v Rade školy dňa: 31.08.2023

Prerokovaný so zriaďovateľom: 31.08.2023

 

 

 

 

           ....................................             .................................

             Ing. Jarmila Krišťáková               Ing. Radoslav Zajac,MBA.,LL.M.

                   riaditeľka školy                                starosta obce

 

 

********************

 

 

 

 

Názov ŠkVP:  Cesta za poznaním

 

Stupeň vzdelania: ISCED 1, ISCED 2

 

Dĺžka štúdia: ISCED 1 – 4 roky,   ISCED 2 – 5 rokov

 

Vyučovací jazyk: slovenský

 

Forma štúdia: denná

 

Druh školy: štátna

 

Typ školy: plnoorganizovaná

 

Názov školy: Základná škola

 

Adresa: Základná škola, Ústredie 976, 023 22  Klokočov

 

Štatutárny orgán: Ing. Jarmila Krišťáková, riaditeľka školy

 

 

IČO: 378122 89

 

Kontakty:

0911 650 235

041 4353 923

e-mail:  riaditel@zsklokocov.sk

 

Zriaďovateľ: Obec Klokočov

 

Adresa: Obec Klokočov, Ústredie 962, 023 22  Klokočov 

 

Kontakty: 041 43 58 110

 

Starosta obce: Ing. Radoslav Zajac, MBA.,LL.M.   

 

 

 

 

 

 

 

OBSAH:

 

  1. Všeobecná charakteristika školy.......................................................................................3
    1. História  školy..............................................................................................................3
    2. Charakteristika žiakov.................................................................................................3
    3. Organizácia prijímacieho konania ..............................................................................4
    4. Dlhodobé projekty ......................................................................................................4
    5. Spolupráca s inými subjektmi .....................................................................................5
    6. Priestorové a materiálno-technické podmienky školy.................................................5
    7. Škola ako životný priestor...........................................................................................6
    8. Zabezpečenie výučby pre žiakov so ŠVVP...................................... ..........................7
  2. Charakteristika školského vzdelávacieho programu......................................................8

2.1 Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy  a vzdelávania...............................8

            2.2 Pedagogický princíp školy...........................................................................................9

            2.3 Zameranie školy..........................................................................................................10

            2.4 Stupeň vzdelania........................................................................................................11

2.4.1    Profil absolventa  1. stupeň ...........................................................................11

2.4.2    Profil absolventa  2. stupeň............................................................................14

2.4.3  Dĺžka štúdia a formy výchovy a vzdelávania .................................................17

           2.5 Spôsob a podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o                                       

                 získanom vzdelaní......................................................................................................17

            2.6  Pedagogické stratégie...............................................................................................18

            2.7  Výchova a vzdelávanie žiakov so ŠVVP.................................................................19

            2.8  Začlenenie prierezových tém...................................................................................19

  1. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia...........................................................................28
    1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov..................................................28
    2.  Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov..........................................28
    3.  Hodnotenie školy.....................................................................................................29
  2. Výchova a vzdelávanie detí cudzincov...............................................................................31
  3. Základné podmienky vzdelávania žiakov s ľahkým stupňom mentálneho

postihnutia ...........................................................................................................................36

  1. Základné podmienky vzdelávania žiakov so stredným stupňom mentálneho

postihnutia ...........................................................................................................................40

  1. Finančná gramotnosť .........................................................................................................43
  2. Čitateľská gramotnosť .......................................................................................................44

 

1. Všeobecná charakteristika školy

 

 

1.1 História školy

Klokočov je typické kopaničiarske osídlenie. Práve to spôsobilo, že tu v minulosti fungovalo viacero málotriednych škôl. Tie sa nachádzali v miestnych častiach Rybáre, Riečky, Kornica, Klin, Vrch Predmier, Hlavice a Hrubý Buk. Nevyhovujúce priestory viedli k tomu, že v roku 1961 sa začala výstavba novej 14-triednej školy s telocvičňou, školskou jedálňou, dielňami a bytovkou pre učiteľov. Hlavný pavilón bol slávnostne otvorený 30. novembra 1963 a 3. decembra sa v novej škole začalo vyučovanie. Vo februári 1965 boli dané do užívania aj ostatné pavilóny a dá sa povedať, že škola bola zabezpečená nielen materiálne, ale aj personálne, pretože v rokoch 1962-63 začali prichádzať na školu prví absolventi Pedagogických inštitútov.

Na školu nastúpilo 11 absolventov. Migrácia učiteľov sa spomaľovala a učiteľský kolektív sa postupne stabilizoval. Počet žiakov stále narastal a v školskom roku 1966/67 dosiahol počet 519. V priebehu rokov 1965-2005 sa pre nízky počet žiakov postupne rušilo vyučovanie na jednotlivých malotriednych školách a žiaci sa integrovali do plnoorganizovanej školy.

V súčasnosti je Základná škola Klokočov 976 je plnoorganizovanou základnou školu.  Súčasťou školy je ŠKD pri ZŠ Klokočov a ŠJ pri ZŠ Klokočov. Základná škola Klokočov sa nachádza v prekrásnom prírodnom prostredí.

 

 

1.2 Charakteristika žiakov

 

Základnú školu Klokočov navštevujú žiaci z obce Klokočov i okolitých obcí.

Vnútorne sa  základná škola člení na I.  a II. stupeň. V ZŠ sa vzdelávajú  i žiaci  so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú začlenení v bežnej triede. Naša škola vzdeláva i žiakov s mentálnym postihnutím: ľahký a stredný stupeň MP. Od 1.9.2021 je vytvorená špeciálna trieda pre žiakov s mentálnym postihnutím.

 

 

 

1.3 Organizácia prijímacieho konania

 

      Na základne vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 19 Školského zákona (splnilo 6. rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť) a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca. V špecifických prípadoch sa bude postupovať podľa § 19 a §20 školského zákona.  

Zápis do 1. ročníka sa uskutočňuje v termíne od 01. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.

Prednostne sú prijímané deti, ktoré majú trvalý pobyt v školskom obvode. O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 31. mája, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať.

 

1.4 Dlhodobé projekty

Zameranie projektu

Bloková výučba prierezových a predmetu Technika v spolupráci so SOŠ

Mliečny program

Projekt „Ovocie do škôl“

Tvorivé dielne

Škola podporujúca zdravie- pitný režim, pohybom proti obezite, prezentácia zdravej výživy

Rozvojové projekty podľa aktuálnej ponuky

Dopravná výchova – využívanie dopravného ihriska v Turzovke v spolupráci CVČ Turzovka

Plavecký výcvik

Deň matiek – príprava programu, darčekov, besiedky

Rozlúčka deviatakov – slávnostný rozlúčkový kultúrny program pre žiakov, učiteľov, rodičov

Enviroprojekty – žiacke práce  zamerané na ochranu prírody, separovaný zber, skrášľovanie okolia školy

Zdravoprojekty – žiacke práce a súťaže zamerané na poskytnutie prvej pomoci, PO, BOZP

Svet okolo nás – projekt z prírodovednej oblasti

Kampaň – Červené stužky

Projekty zamerané na športovo  - pohybové aktivity a zdravý životný štýl

Národné projekty

 

 

 

 

1.5 Spolupráca s inými subjektmi

 

Spolupráca s  rodičmi je na dobrej úrovni.

Rada školy má 11 členov. Zastúpenie majú 4 rodičia, 2 pedagogický zamestnanci a 1   nepedagogickí zamestnanci, 4 členovia  sú delegovaní zriaďovateľom.      Podnikatelia z obce pomáhajú škole materiálne pri údržbe i pri nákupe učebných pomôcok.

Škola spolupracuje s CVČ Klokočov, spoločne sa podieľame na kultúrnych i športových podujatiach.

Spolupráca ZŠ Klokočov a CVČ Turzovka – dopravná výchovná

Spolupráca ZŠ Klokočov a OR PZ Čadca – preventívne programy

Spolupráca ZŠ Klokočov a Kysucká knižnica Čadca, Obecná knižnica Klokočov – čitateľská gramotnosť

Spolupráca ZŠ Klokočov a Hasiči Klokočov

Spolupráca ZŠ Klokočov s CPPPaP, CŠPP Čadca, ZŠI Jamník, S CŠPP Žilina, CŠPP Levoča

Škola spolupracuje  so zahraničnou školou ZŠ Havířov, čím sa posilnila multikultúrna výchova, zlepšili sa komunikačné zručnosti žiakov a rozšíril sa okruh aktivít školy.

Spolupráca ZŠ Klokočov a OÚ Klokočov

Spolupráca ZŠ Klokočov a okolité základné školy /ZŠ Korňa, ZŠ Podvysoká, ZŠ Olešná, ŠZŠ Turzovka/

Spolupráca ZŠ Klokočov a sponzori

Spolupráca ZŠ Klokočov a ZUŠ Turzovka

 

 

1.6 Priestorové a materiálno-technické podmienky školy

 

Priestorovo je členená do dvoch učebňových pavilónov: hlavná budova a zrekonštruovaná budova telocvične. V hlavnej budove sú umiestnené triedy 1. a 2. stupňa, špeciálna trieda, učebňa špeciálneho pedagóga /12 učební/,  2 počítačové učebne, špeciálna učebňa FYZ/CHEM,  3 kabinety pre učiteľov, kabinet výchovného poradcu a sociálneho pedagóga,  zborovňa, riaditeľňa, kancelária ekonómky a ZRŠ. Vo vedľajšej budove sú 1 odborná učebňa, školský klub detí – 2 oddelenia a herňa,  telocvičňa, školská dielňa.

Vedľajšie budovy prepojené pergolou:

-        telocvičňa,  dielne na výučbu technickej výchovy, odborná učebňa,  Školský klub detí pri ZŠ Klokočov,

-        Školská jedáleň pri ZŠ Klokočov

      Areál školy je vybavený i multifunkčným ihriskom, detským ihriskom a udržiavanou trávnatou plochou s oplotením.

V škole máme k dispozícii 13 + interaktívna počítačová učebňa, teda spolu 14 učební s interaktívnym vybavením (tabuľa, dataprojektor, interaktívny systém)  notebooky a 1 prenosný dataprojektor. Ďalej na doplnenie vyučovacieho procesu využívame školskú knižnicu, ktorá je ako kabinetná zbierka PK Jazyk a komunikácia.

Učitelia majú vytvorené vhodné pracovné podmienky v kabinetoch, ktoré sú situované priamo pri jednotlivých učebniach. V zborovni, ktorá slúži na nutné administratívne úkony majú k dispozícii 2 počítače pripojené k internetu a tlačiarni.

     Postupne sa obnovuje nábytok v učebniach, klasické tabule sa vymieňajú za bezprašné, inovuje sa knižný fond a učebné pomôcky. Materiál a učebné pomôcky, potrebné na výchovno-vzdelávaciu činnosť sú zabezpečené jednak z rozpočtu školy, Rady rodičov alebo zo sponzorských príspevkov.

 

 

1.7 Škola ako životný priestor

 

     Školu nechápeme ako miesto kde sa len učí, ale kde sa žije. Žiaci trávia v škole značnú časť dňa, preto sa im snažíme pripraviť prostredie, kde sa cítia dobre a kde radi chodia nielen v čase vyučovania, ale aj mimo neho. Kladieme dôraz na efektívnu organizáciu vyučovania (začiatok vyučovania, usporiadanie dopoludňajších činností využíva maximálne efektívne výkonovú krivku detí aj dospelých) ako i profesionálnu prácu pedagógov, moderné vyučovacie metódy, možnosť zmeny prostredia (striedanie učební, interaktívne vyučovanie), funkčné vybavenie a zariadenie interiéru, na skvalitňovaní ktorého neustále pracujeme, výber činností, ktoré sú zároveň relaxom (práca s pomôckami, hry, široké spektrum atraktívnej mimoškolskej činnosti), pohodová klíma, pokoj, poriadok a príjemná atmosféra.

Aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole príjemne, treba klásť dôraz na upravené a estetické prostredie tried, školského dvora, chodieb, na aktuálne informácie o aktivitách školy na nástenkách, na internetovej stránke školy, na budovanie priateľskej atmosféry medzi žiakmi navzájom a medzi žiakmi a pedagógmi. Snažíme sa o otvorený prístup a komunikáciu.

            V popoludňajších hodinách sú priestory školy sprístupnené pre záujmovú činnosť žiakov, ktorá je organizovaná v spolupráci s pedagógmi školy, CVČ a ZUŠ.

            Počas prázdnin sú školské ihriská taktiež prístupné žiakom i širokej verejnosti.

 

1.8 Zabezpečenie výučby pre žiakov so ŠVVP

 

     Cieľom školy je otvorenosť pre všetkých, teda i pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a ich zapojenie do celkového života školy. Odborný prístup k tejto problematike zabezpečuje školský špeciálny pedagóg,  výchovný poradca  a sociálny pedagóg v spolupráci so zariadeniami prevencie a poradenstva,  ÚPSVaR a ďalšími inštitúciami. Materiálne a technické zabezpečenie výučby je realizované na pôde školy vo finančnej réžii školy a v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom s využívaním učebných a kompenzačných pomôcok ako i prostriedkov IKT.  Pri hodnotení žiakov so ŠVVP sa zohľadňuje vplyv diagnózy na úspešnosť žiakov v jednotlivých predmetoch v súčinnosti s platnou legislatívou.

Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú začlenení v bežnej triede. Žiaci s mentálnym postihnutím sú začlenení v špeciálnej triede.

     Všeobecné podmienky vzdelávania žiakov v špeciálnej triede sú rovnaké ako u ostatných žiakov s prihliadnutím na stupeň postihnutia žiaka, čo je upravené v individuálnom vzdelávacom programe žiaka.  Materiálno – technické podmienky sú upravené podľa odporúčaní poradenského zariadenia a príslušnej dokumentácie. Vzdelávanie žiakov bude prebiehať v súlade so Štátnym vzdelávacím programom daných žiakov a podľa ich individuálnych potrieb.

 

 

2. Charakteristika školského vzdelávacieho programu

 

  1. 1. Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania

 

Poslanie výchovy a vzdelávania

 

      Poslaním školy je poskytovať žiakom základné vzdelanie, výchovu a prípravu na ďalšie štúdium a prax. Vytvárať priaznivé podmienky pre slobodný a tvorivý prejav žiakov, rozvíjať ich schopnosti a talent, osvojovať si základné zručnosti.

    Cesta za poznaním je celoživotnou cestou, na ktorej zbierame  vedomosti, skúsenosti, spôsobilosti,  učíme sa mnohým zručnostiam a postojom.

      Škola sprevádza žiakov istou etapou tejto životnej cesty, pričom im ukazuje smer, ako túto cestu čo najlepšie zvládnuť s ohľadom na potreby súčasnej doby: súčasná spoločensko-politická situácia, rozvíjanie spolupráce s inými európskymi krajinami, utváranie multikultúrnych väzieb a vzťahov.

           Naša škola sa nachádza v krásnom prírodnom prostredí, kde je mnoho chránených rastlín a živočíchov, rašeliniská a iné prírodné útvary. Chceme zároveň vypestovať u žiakov kladný vzťah k prírode ako k základnému životnému prostrediu, naučiť ich porozumieť zákonitostiam prírodných procesov, aplikovať prírodovedné poznatky v bežnom živote a taktiež ovplyvniť ich environmentálne cítenie a správanie.

     Základnú školu navštevujú i žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Našou snahou je podieľať sa na utváraní rovnosti príležitosti vo výchove a vzdelávaní, na prekonávaní rôznych bariér, a tým prispieť k zlepšeniu školskej úspešnosti žiakov. Kvalita vzdelávania priamo ovplyvňuje úspešné pôsobenie na ďalšom stupni vzdelávania ako aj budúce pôsobenie na trhu práce.

 

Vlastné ciele výchovy a vzdelávania:

  • vzbudiť záujem o anglický jazyk, ktorý je súčasťou vyučovania už od prvého ročníka
  • v rámci vyučovania anglického jazyka pokračovať v spolupráci s organizáciou KERIC, vďaka ktorej môžeme priblížiť žiakom iné kultúry, spôsob života,  ich zvyky a tradície (napr. Keňa, Čína, Brazília, atď.),
  • zdokonaľovať vyučovania francúzskeho jazyka ako druhého cudzieho jazyka (voliteľného jazyka)
  • využívať disponibilné hodiny na rozšírenie a prehĺbenie najmä prírodovedných predmetov,
  • zabezpečovať materiálno  - technickými prostriedkami, učebnými pomôckami, textami aplikáciu, overovanie, hodnotenie získaných prírodovedných poznatkov vo voliteľnom vyučovacom predmete : prírodovedné aplikácie,
  • v rámci vyučovania  venovať pozornosť  rozvíjaniu čitateľskej gramotnosti vo všetkých vyučovacích predmetoch,
  • rozvíjať u žiakov čitateľské zručností, slovnú zásobu a fantáziu
  • v umeleckej oblasti naďalej organizovať prednes poézie a prózy a sériu výtvarných a literárnych súťaží,
  • zapájať žiakov do predmetových súťaží, olympiád a projektov, využívať ich tvorivý potenciál,
  • organizovať rôzne besedy, interaktívne prednášky, kultúrne podujatia,
  • postupne zavádzať inkluzívne prvky do vzdelávania pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
  • pokračovať v spolupráci s družobnou  Základnou školou Žákovská, Havířov, ČR,
  • na vyučovacích hodinách vytvárať pozitívnu pracovnú atmosféru a prežívanie pocitu úspechu žiaka,
  • umožňovať žiakom aj pedagógom odborný rast aj v mimoškolskom čase,
  • viesť žiakov a učiteľov k vzájomnej tolerancii a rešpektovaniu sa,
  • klásť dôraz na individuálny a diferencovaný prístup k žiakom.

 

 

2.2 Pedagogický princíp školy

 

            Škola má širokú ponuku výchovných, vzdelávacích i mimoškolských záujmových aktivít, žiaci majú možnosť získať vedomosti prostredníctvom moderných IKT prostriedkov.

Prioritou je:

  • zvládnutie kľúčových kompetencií na konci vzdelávacieho obdobia a zvládnutie očakávaných výstupov ( kľúčové kompetencie sú uvedené v učebných osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov)
  • výchovno-vzdelávaciu činnosť smerovať k príprave žiakov pre prax, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, efektívne riešiť problémy,
  • každý žiak by mal v škole zažiť úspech, aby bol šťastný bez ohľadu na rodinné a majetkové pomery, sociálne prostredie,
  • zabezpečiť kvalitnú prípravu žiakov v dvoch cudzích jazykov s ohľadom na schopnosti jednotlivca,
  • rozvíjať manuálne zručnosti, vlastné tvorivé, umelecké, psychomotorické schopnosti, aktualizovať poznatky v nadväznosti na vzdelanie alebo na trh práce,
  • posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a k tradíciám Slovenska a iných národov, mať záujem a potrebu učiť sa aj mimo školy,
  • získať úctu k ľudským právam a základným slobodám,
  • pripraviť žiaka rozhľadeného, schopného pracovať v tíme, schopného sebamotivácie a sebahodnotenia,
  • formovať u žiakov tvorivý životný štýl,
  • zabezpečiť podmienky a individuálny program na vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

 

 

2.3 Zameranie školy

 

     Škola poskytuje vzdelanie pre primárne vzdelávanie a nižšie stredné vzdelávanie. Zameranie školy smeruje do oblasti Jazyk a komunikácia, Človek a príroda, Matematika a práca s informáciami.

      Naša škola poskytuje žiakom rozšírenú výučbu  cudzieho  jazyka už od prvého ročníka. Poskytujeme žiakom možnosť naučiť sa cudzí jazyk (anglický jazyk) nielen na komunikačnej úrovni, teda dorozumievať sa v každodenných situáciách, ale spoznať dejiny, kultúru, životný štýl jeho nositeľov a využiť ho aj ako prostriedok ďalšieho poznávania. Zároveň ponúkame žiakom možnosť vzdelávať sa  v druhom cudzom jazyku (francúzsky jazyk) od VII. ročníka ako povinne voliteľného predmetu.  Posilnené je i vyučovanie slovenského jazyka s dôrazom na správnu výslovnosť v slovenskom jazyku v prostredí s výrazným dialektom,  čítanie s porozumením, regionálne jazykové prejavy a regionálny dialekt. U žiakov rozvíjame čitateľské zručností, slovnú zásobu a fantáziu čítaním mimočítankovej literatúry. Pravidelne dopĺňame kabinetnú zbierku PK Jazyk a komunikácia o detské knihy, romány a inú literatúru.

      Na II. stupni máme zároveň posilnené vyučovanie  prírodovedných predmetov t.j. matematiky, biológie a geografie. Aplikáciu, overovanie, hodnotenie získaných prírodovedných poznatkov zabezpečujeme v povinne voliteľnom vyučovacom predmete: Prírodovedné aplikácie.

 

     V rámci výchovy a vzdelávania by mal žiak získať kompetencie (spôsobilosti), ktoré zahŕňajú komplex vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov umožňujúcich  poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať sa, začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobnostne sa rozvíjať – zjednodušene ide o spôsobilosť uplatniť svoje vzdelanie v ďalšom štúdiu,  v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom živote.

 

2.4 Stupeň vzdelania

Škola  poskytuje tieto stupne vzdelania:

  • primárne vzdelávanie – 1. stupeň základnej školy
  • absolvovaním 1. - 9. ročníka (Variant A)  alebo 1. - 10. ročníka (Variant B) 
  • Stupeň vzdelania pre žiakov s mentálnym postihnutím

Primárne vzdelanie získa žiak absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím, dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. (kapitola 5,6)

  • nižšie stredné vzdelávanie – 2. stupeň základnej školy

 

 

2.4.1 Profil absolventa 

 

     Absolvent  programu primárneho vzdelávania  má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovedeckej,  kultúrnej a finančnej gramotnosti.  Nadobudol  základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Získal predpoklady pre to, aby si vážil sám seba, i druhých ľudí, aby dokázal ústretovo komunikovať a spolupracovať.

 Má osvojené základy používania materinského, štátneho a cudzieho jazyka.

Absolvent primárneho vzdelávania má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti):

 

         a) sociálne komunikačné kompetencie  (spôsobilosti)

  • vyjadruje sa súvisle a výstižne písomnou aj ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania,
  • dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor,
  • uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,
  • rozumie rôznym typom doteraz používaných  textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne  adekvátne reagovať,
  • na základnej úrovni využíva technické prostriedky  medzi osobnej komunikácie,
  • chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti,
  • v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť  hovorenému textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa bežných životných situácií,

     

         b) kompetencia  (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia

  • používa základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v  
  • každodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach) používať matematické
  • modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely)
  • je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré smerujú k systematizácii poznatkov,

 

       c) kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných 

       technológií

  • vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,
  • ovláda základy potrebných počítačových aplikácií,
  • dokáže primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií,
  • dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete,
  • vie používať rôzne vyučovacie programy,
  • získal základy algoritmického myslenia,
  • chápe, že je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
  • vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT.

 

        d) kompetencia (spôsobilosť)  učiť sa učiť sa

  • má osvojené základy schopnosti sebareflexie  pri poznávaní svojich myšlienkových postupov,
  • uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov ,
  • vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach,
  • uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok,

    

e)  kompetencia (spôsobilosť)riešiť problémy

  • vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí,  adekvátne svojej úrovni  navrhuje riešenia podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,
  • pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie,  skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,
  • pokúša sa problémy a  konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom,

 

      f)    osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)

  • má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere,
  • uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo využíva svoje možnosti,
  • dokáže odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti,
  • uvedomuje si dôležitosť  ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym trávením voľného času
  • dokáže primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
  • uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti,
  • má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine, 
  • dokáže prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi pri  spoločnej práci,
  • uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,

 

        g) kompetencia (spôsobilosť)  vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi 

              kultúry

  • dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
  • dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania),
  • uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,
  • cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a  ľudové tradície,
  • rešpektuje vkus iných ľudí a  primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a  postoj,
  • ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
  • pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), 
  • správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,
  • má osvojené základy pre  tolerantné a empatické vnímanie  prejavov iných kultúr.

 

 

2.4.2 Profil absolventa  

     Profil absolventa nižšieho stredného vzdelávania je založený na kľúčových spôsobilostiach (kompetenciách), ktoré zahrňujú komplex vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov umožňujúcich jednotlivcovi poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť si, začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobnostne sa rozvíjať – zjednodušene  ide o spôsobilosť uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom živote.

     Kľúčové kompetencie sa formujú na základe osobnej praktickej činnosti a skúsenosti a zároveň sú uplatniteľné v životnej praxi. Nevyjadrujú trvalý stav, ale menia svoju kvalitu a hodnotu počas celého života. Nezastarávajú ako vedomosti, ale majú potenciálnu vlastnosť neustále sa rozvíjať (a preto môžu byť základom celoživotného učenia sa a osobnej flexibility). Sú výsledkom a dôsledkom nielen formálneho (školského) vzdelávania, ale aj neformálneho vzdelávania, ako aj neinštitucionálneho (informálneho) vzdelávania.

     Jednotlivé kľúčové spôsobilosti (kompetencie) sa navzájom prelínajú, prepájajú a majú  nadpredmetový programový charakter. Získavajú sa ako produkt celkového procesu vzdelávania a sebavzdelávania, t. j. kompletného vzdelávacieho programu a iných rozvíjajúcich aktivít prebiehajúcich v  rámci školy.

    Nadväzujúc na spôsobilosti  získané v priebehu predchádzajúceho (primárneho) vzdelávania absolvent nižšieho sekundárneho vzdelávania má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti):

Absolvent programu nižšieho sekundárneho vzdelávania získa vysvedčenie s doložkou – so špeciálnym vyznačením ukončenia programu poskytnutého základnou školou. Tým splní podmienku pre pokračovanie vo vzdelávaní na vyššom sekundárnom stupni, v priebehu ktorého ukončuje povinné základné vzdelávanie (povinnú školskú dochádzku). Dosiahnutie tohto stupňa vzdelávania je pre všetkých žiakov nevyhnutnou podmienkou pokračovania v ďalšom štúdiu. Nadväzujúc na spôsobilosti získané v priebehu predchádzajúceho primárneho vzdelávania absolvent nižšieho sekundárneho vzdelávania má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti:

 

  1. spôsobilosť k celoživotnému učeniu sa

 

  • je schopný využívať osvedčené stratégie učenia sa, pričom si uvedomuje svoje silné a slabé stránky,
  • dokáže uplatniť získané znalosti a spôsobilosti v rozličných životných situáciách,
  • dosiahol základnú úroveň motivovanosti k celoživotnému učeniu sa

 

  1. sociálne komunikačné spôsobilosti

 

  • dokáže využívať všetky dostupné formy sociálnej komunikácie
  • ovláda slovnú zásobu v primeranej škále sociálnych a kultúrnych súvislostí v zvolenom cudzom jazyku tak, že je schopný na primeranej úrovni rozumieť hovorenému slovu, dokáže sa uplatniť v osobnej konverzácii, porozumieť textom a tiež tvoriť texty
  • uplatňuje komunikáciu smerujúcu k vytváraniu dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu
  • rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a uplatňuje primeranú formu medzikultúrnej komunikácie

 

  1. spôsobilosť riešiť problémy
  • má osvojené schopnosti a vedomosti na riešenie problémov s využitím znalostí a schopností získaných v rámci základného vzdelania, uplatňuje základné logické operácie, dokáže uplatňovať vedný prístup pri riešení bežných problémov
  • je schopný vidieť veci problémovo, kriticky myslieť pri hľadaní riešenia, obhájiť si svoje rozhodnutie, je si vedomý svojej zodpovednosti za riešenie problémov a užitočnosti poučenia sa z vlastných chýb a chýb iných.

 

  1. spôsobilosti občianske
  • chápe význam a podstatu legislatívnych zákonov a spoločenských noriem, je si vedomý svojich práv a povinností v škole i mimo nej, rešpektuje práva ostatných ľudí, pozná a váži si naše kultúrno-historické tradície a dedičstvo
  • chápe základné ekologické a environmentálne súvislosti a rozhoduje sa v záujme ochrany zdravia jednotlivca i spoločnosti
  • je pripravený zaujímať sa o dianie a riešenie problémov v spoločnosti

 

  1. spôsobilosti sociálne a personálne
  • dokáže spolupracovať v skupine a akceptuje pravidlá práce v tíme, chápe a dokáže prebrať svoju zodpovednosť a spoluzodpovednosť za výsledky spoločnej práce
  • dokáže sa primerane zapojiť do diskusie, pričom rešpektuje aj iné názory, chápe význam vzájomnej ohľaduplnosti
  • dokáže zvládať svoje vlastné pocity, chápe ich podstatu, vie do určite miery regulovať svoje správanie
  • uvedomuje si svoj skutočný potenciál, osobné kvality a v súlade s tým si projektuje svoj (aktuálny) osobný rozvoj a osobné ciele

 

  1. spôsobilosť vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
  • dokáže pomenovať a orientovať sa v umeleckých druhoch a štýloch, používať ich hlavné vyjadrovacie prostriedky, cení si a rešpektuje rôzne prejavy umenia
  • vie oceniť interkultúrne dedičstvo a historické tradície
  • pozná pravidlá spoločenského kontaktu – etiketu
  • správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám

 

  1. spôsobilosť uplatňovať základy matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky
  • rozvíja a používa matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v každodenných situáciách a schopnosť (na rôznych úrovniach) používať matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy a tabuľky)
  • má základy prírodovednej gramotnosti, ktoré mu umožnia používať postup uplatňovaný vo vede na primeranej úrovni
  1. digitálna spôsobilosť
  • rozvíja spôsobilosti založené na základných zručnostiach v oblasti IKT
  • používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou
  • vytvára jednoduché tabuľky a grafy
  • využíva zručnosti pri kreslení v grafickom prostredí a spracovávaní grafických informácií
  • rozumie nahrávaniu a prehrávaniu zvukov a videí
  • prostredníctvom didaktických hier, edukačných prostredí a encyklopédií využíva IKT v iných predmetoch

 

  1. spôsobilosti smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti
  • navrhuje nové úlohy, nové riešenia, vyhľadáva riešenia úloh v nových projektoch, je schopný plánovať a riadiť prácu

 

 

 

      1. Dĺžka štúdia a formy výchovy a vzdelávania

 

Dĺžka štúdia:

  1. primárne vzdelávanie  –– absolvovaním 1. – 4. ročníka ZŠ, dĺžka štúdia 4 roky
  2. nižšie stredné vzdelávanie –– absolvovaním 5. – 9. ročníka ZŠ, dĺžka štúdia 5 rokov

 

Forma vzdelávania: denná

Metódy a formy výchovy a vzdelávania:  sú uvedené v učebných osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov, v IVP začlenených žiakov.

 

 

2.5  Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní

 

     Spôsob a podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania v ZŠ Klokočov podrobnejšie upravujú interné dokumenty školy:

1. Školský poriadok

2.Vnútorný systém klasifikácie a hodnotenia žiakov v ZŠ Klokočov

      Žiakom je na konci klasifikačného obdobia vydávané vysvedčenie podľa platnej legislatívy šk. zákona 245/2008 Z. z. z 22. mája 2008 o výchove a vzdelávaní  a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Vydávanie dokladu o získanom vzdelaní:

a) Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy, žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.

b) Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy –  získa žiak nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“.

c) Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.

d) Mimoriadne nadaný žiak môže skončiť základnú školu skôr ako za deväť rokov. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak  získal nižšie stredné vzdelanie“.

 

 

2.6 Pedagogické stratégie

 

            Ak by dosiahli stanovené ciele výchovy a vzdelávania, bude potrebné využívať rozličné metódy, ktoré umožnia

  • zabezpečiť rovnaké vzdelávacie príležitosti a možnosti pre všetky deti
  • odhaľovať a rozvíjať nadanie, talent a schopnosti každého jedinca
  • rešpektovať rôzne učebné štýly žiakov
  • rozvíjať schopnosti žiakov efektívne sa učiť
  • predchádzať negatívnym javom preventívnymi programami

 

     Učitelia budú využívať problémové, projektové a kooperatívne vyučovanie s diferencovaným a individuálnym prístupom k žiakom, aby vytvárali čo najviac priestoru na samostatnosť, aktivitu, tvorivosť a prežívanie vyučovania a učenia sa žiakmi. Vyučujúci má možnosť meniť poradie tematických celkov i časovú dotáciu jednotlivých tém podľa aktuálnych problémov v triede, na základe schopností žiakov, počasia, priestorového a materiálneho zabezpečenia, či iných nepredvídaných okolností. Zapájaním žiakov do súťaží, prehliadok a rôznych tvorivých aktivít majú žiaci možnosť predstaviť svoje schopnosti, vedomosti a zručnosti, plnohodnotne využiť voľný čas, čo poslúži ako vhodná prevencia drogových závislostí.

 

Podrobnejšie sú pedagogické stratégie popisované pri jednotlivých vyučovacích predmetoch.

 

 

2.7  Výchova a vzdelávanie žiakov so ŠVVP

 

            Cieľom školy je otvorenosť pre všetkých, teda i pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, či postihnutím a ich zapojenie do celkového života školy a to nasledovne:

  • postupovanie podľa IVP individuálne začlenených žiakov prispieva k prekonaniu prekážok vo vzdelávaní a úspešnému zvládnutiu vyučovacieho obsahu a získať kľúčové kompetencie. Na vypracovaní IVP spolupracujú triedni učitelia so špeciálnym pedagógom, pracovníkmi poradenského zariadenia, ostatní vyučujúci a zákonní zástupcovia žiaka,
  • materiálne a technické zabezpečenie výučby prebieha na pôde školy z finančných prostriedkov školy po dohode so školským špeciálnym pedagógom,
  • spolupráca s odbornými pracovníkmi poradní a inými odborníkmi,
  • so šk. špeciálnym pedagógom úzko spolupracuje výchovný poradca, vedenie školy, ostatní zamestnanci školy, ktorí postupne absolvujú odbornú prípravu formou školení a kurzov,
  • podľa potreby je zabezpečená úzka spolupráca s rodičmi začlenených žiakov, pri hodnotení žiakov so ŠVVP postupujeme podľa príslušných metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZŠ, zohľadňuje sa vplyv diagnózy na úspešnosť žiaka v jednotlivých predmetoch.

 

 

2.8  Začlenenie prierezových tém

 

            Prierezové témy:

  • Osobnostný a sociálny vývoj
  • Dopravná výchova
  • Environmentálna výchova
  • Mediálna výchova
  • Multikultúrna výchova
  • Ochrana života, človeka a zdravia
  • Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
  • Regionálna výchova a Tradičná ľudová kultúra

 

 

Tieto témy sú začlenené podľa svojho obsahu do jednotlivých predmetov, podrobnejšie sú rozpracované v učebných osnovách všetkých  vyučovacích predmetov.

Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové témy, ktoré sa spravidla prelínajú cez obsahové vzdelávacie oblasti. Nevyhnutnou podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie prierezových tém je používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Prierezové témy realizujeme viacerými spôsobmi:

  1. ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu jednotlivých predmetov – bližšie sú uvedené v učebných osnovách týchto predmetov,
  2. formou účelových cvičení a didaktických hier - ochrana života a zdravia, dopravná výchova, osobnostný a sociálny rozvoj, environmentálna výchova,
  3. formou záujmovej mimoškolskej činnosti - osobnostný a sociálny rozvoj, ochrana života a zdravia, environmentálna výchova, multikultúrna výchova
  4. organizovaním mimoškolských podujatí – prezentácia projektov, akadémie, literárne, hudobné a výtvarné podujatia, športové školské súťaže, projekty s tematikou dopravnej bezpečnosti, ochrany zdravia, regionálnej výchovy a tradičnej kultúry, environmentálnej výchovy,
  5. realizovaním školy v prírode, lyžiarskeho výcviku a plaveckých kurzov (regionálna výchova, environmentálna výchova, osobnostný a sociálny rozvoj),
  6. návštevou detského dopravného ihriska s cieleným zameraním na dopravnú výchovu,
  7. zberom odpadových surovín a starostlivosťou o areál školy – environmentálna výchova,
  8. účasťou na kultúrnych podujatiach a výchovných koncertoch - osobnostný a sociálny rozvoj, multikultúrna výchova, mediálna výchova, environmentálna, regionálna výchova
  9. účasťou na preventívnych programoch Policajného zboru Čadca, Policajného zboru Turzovka, CPPPaP Čadca – dopravná výchova, osobnostný a sociálny rozvoj
  10. šikanovanie, agresivita a iné patologické javy v živote žiakov, ochrana života a zdravia
  11. používanie legálnych a nelegálnych návykových látok, ochrana života a zdravia

 

DOPRAVNÁ VÝCHOVA

     V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, korčuliari, kolobežkári, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy. Učivo tematiky Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.

     Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií: - pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi, - sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke, - uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci (spolujazdec) a pod. - spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote, - schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli, - schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke, - pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla, - uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.

 

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

     Environmentálna výchova je prierezová téma, prelína sa všetkými predmetmi, ale najmä prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou výchovou. Cieľom je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím vo svojom okolí, pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete. Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné - chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám ale aj k zvieratám v prírode, starať sa o svoje okolie a pod. Organizačne je vhodné prierezovú tému začleniť do viacerých predmetov prostredníctvom jednotlivých tém, projektov alebo urobiť blokovú výučbu. Naša škola realizuje každoročne  školský projekt Deň Zeme, v spolupráci so zriaďovateľom pomáha pri čistení nielen okolia školy ale i obce a zapája sa do regionálnych projektov Kysúc.

 

OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

     Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen študijný (akademický) rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický rozvoj podporujú. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné aby si už od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. V tejto súvislosti je potrebné aby sa naučil uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Dôležité je, aby prierezová téma podporovala u žiakov rozvoj schopnosti uplatňovať prevenciu sociálno-patologických javov (šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok). Cieľom je, aby žiak získaval a udržal si osobnostnú integritu, pestoval kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne spôsobilosti potrebné pre osobný a sociálny život a spoluprácu. V tejto prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam ale aj k rodinnej výchove. Téma sa prelína všetkými obsahovými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby žiakov. Nevyhnutné je, aby sa všetky témy realizovali prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód.

 

 

OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

     Ochrana života a zdravia (OŽZ) realizujeme prostredníctvom samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier a účelových cvičení. Ochrana života a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie. Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Obsah učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. Poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane a poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia. Formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách. Prierezovú tému napĺňa obsah:

- riešenie mimoriadnych situácií

- civilná ochrana,

- zdravotná príprava,

- pohyb a pobyt v prírode.

 

TVORBA PROJEKTOV A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

     Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov - komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine, vytvoriť nejaký produkt. V tejto prierezovej téme je obsah zameraný na postupnosť jednotlivých krokov a metodológiu tvorby projektu, ktorú budú môcť žiaci využívať v ostatných predmetoch alebo aj v mimoškolskej činnosti pri prezentácii svojej školy. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

 

MEDIÁLNA VÝCHOVA

     Žiaci sú už vo veku 7 - 15 rokov vystavení vplyvom médií – nielen elektronických ale aj tlačených - rôznych časopisov. Zvlášť vo veľkej obľube sú televízia a počítač. Nie každý žiak dokáže ich obsah selektovať, preto sa čoraz viac do popredia dostáva potreba rozvíjať u žiakov mediálnu kompetenciu, ktorý by umožnila žiakom osvojiť si stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty, čo znamená, že učiteľ by mal viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, primerane veku sa v ňom orientovali. Formovať schopnosť detí primerane veku posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať.

 

MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

     Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie. Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokáže s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Multikultúrnu výchovu možno prirodzene začleniť do humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky multikultúrnej výchovy však možno v obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjať aj v prírodovedných predmetoch či pri výučbe materinského a cudzích jazykov.

 

 

REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA

      Prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra vo svojom obsahu sa zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky. Vhodnými sa javia najmä predmety výtvarná, hudobná, literárna a etická výchova, pracovné vyučovanie ale aj dejepis, prírodoveda, vlastiveda a geografia Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby žiaci v rámci regionálnej výchovy poznali históriu a kultúru vlastnej obce, mestá v našom kraji čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, povesti, piesne, šport a kultúra, osobnosti, ale aj súčasnosť vo všetkých smeroch, jej flóru a faunu – význam ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov, objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska; povesťami opradené pohoria, oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu; povesti z veľkých a starých miest Slovenska; zvyky a tradície; ľudia v mojom okolí (aj o úcte k starším obyvateľom); pripomíname si našich predkov.

 

 

PRIEREZOVÉ TÉMY

Obsahový štandard

 

Osobnostný a sociálny rozvoj (OSR)

1 Osobnostný rozvoj

2. Rozvoj poznávacích schopností

3. Sebapoznanie a sebaprijatie

4. Sebaregulácia a sebaorganizácia

5. Psychohygiena

6. Kreativita

7. Sociálny rozvoj

 8. Spoznávanie ľudí

9. Medziľudské vzťahy

10. Komunikácia

11. Kooperácia a kompetencia

12. Morálny rozvoj

13. Riešenie problémov a rozhodovanie

14. Hodnoty, postoje, praktická etika

 

Environmentálna výchova (ENV)

1. Ekosystémy

2. Základné podmienky života

3. Ľudské aktivity a problémy životného prostredia

4. Vzťah človeka k prostrediu

 

 Mediálna výchova (MV)

Okruhy receptívnych činností

1. Kritické čítanie a mediálny odkaz

2. Interpretácia vzťahu mediálneho odkazu a reality

3. Stavba mediálnej správy/odkazu

4. Vnímanie autora mediálnej správy

5. Fungovanie a vplyv médií v spoločnosti

Okruhy produktívnych činností

1. Tvorba mediálneho odkazu

2. Práca v realizačnom tíme

 

Multikultúrna výchova (MkV)

1. Kultúrna diferenciácia

2. Ľudské vzťahy

3. Etnický pôvod

4. Multikulturalita

5. Princíp sociálneho zmieru a solidarity

 

Dopravná výchova (DV)

1. Bezpečne do školy

2. Informácie o doprave v meste, na sídlisku

3. Účastníci cestnej premávky – cyklisti, chodci, korčuliari

4. Prevencie možných rizík a ohrozenia na cestách

5. Význam dopravných značiek

6. Využitie dopravných ihrísk

7. Morálna a právna zodpovednosť účastníka cestnej premávky

 

Ochrana života a zdravia (OŽZ)

1. Zdravie ako hodnota

2. Hodnota ľudského života

3. Zdravie a choroba

4. Otužovanie, športy

5. Prevencia chrípkového ochorenia

 6. Zdravý životný štýl

 

 

Regionálna výchova a ľudová kultúra

Predložený materiál obsahuje tri tematické celky:

1. Môj rodný kraj

2. Objavujeme Slovensko

3. Tradičná ľudová kultúra.

 a) Tradičná hmotná kultúra - staviteľstvo, remeselné výrobky, odev,..

 b) Tradičná nehmotná kultúra - ústne tradície, ľudová slovesnosť, ľud. hudba, rituály, náb. sviatky, folklór,..

 

 

 

 

 

 

3. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

 

Vnútorný systém hodnotenia kvality je zameraný na 3 oblasti:

  • hodnotenie žiakov
  • hodnotenie pedagogických zamestnancov
  • hodnotenie školy

 

 

3.1 Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

 

      Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov sa bude vychádzať z požiadaviek Školského zákona, spôsob hodnotenia a klasifikácie sa každoročne prerokuje na úvodnej pedagogickej rade.

 

Spôsob hodnotenia jednotlivých predmetov je popísaný v internom dokumente školy – Vnútorný systém klasifikácie a  hodnotenia žiakov v ZŠ Klokočov.

 

 

3.2 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov

 

            Cieľom vnútroškolskej kontroly je získavanie objektívnych informácií o úrovni a výsledkoch práce zamestnancov školy.

 

Formy a prostriedky vnútroškolskej kontroly:

1. Priama hospitačná činnosť na vyučovacích hodinách, kontrola uplatňovania a dodržiavania

učebných osnov, časovo-tematických plánov, štandardov, sledovanie úrovne a kvality

výchovno-vzdelávacieho procesu na vyučovaní.

2. Kontrola pedagogickej dokumentácie (úroveň vedenia, vecnosť, správnosť zápisov).

3. Rozbor žiackych písomných prác.

4. Rozbor testov overujúcich zvládnutie základného učiva žiakmi predpísaného štandardami.

5. Účasť na zasadnutiach MZ a PK.

6. Kontrola interiéru a areálu školy, kontrola dodržiavania zásad BOZP a PO.

7. Kontrola pedagogického dozoru nad žiakmi .

8. Riadené rozhovory so žiakmi, rodičmi, vyučujúcimi a ostatnými zamestnancami školy.

 

Interná kontrola sa vykonáva podľa Plánu vnútornej kontrolnej činnosti.

 

Hodnotenie zamestnancov je upravené Smernicou č. 03/2020 o hodnotení pedagogického a odborného zamestnanca.

 

 

3.3 Hodnotenie školy

     Cieľom hodnotenia je, aby aj verejnosť vedela, ako škola dosahuje ciele, ktoré sú pred žiakov postavené v ŠkVP. Vlastné hodnotenie školy je zamerané na:

  • ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom vzdelávacom programe a ich reálnosť a stupeň dôležitosti,
  • posúdenie toho, ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe,
  • oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky, oblasti, v ktorých škola dosahuje slabšie výsledky, návrhy a opatrenia.

 

Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:

  • školské portfólio
  • kronika školy
  • hodnotiace porady, klasifikačné porady
  • analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach, v certifikovaných meraniach
  • výsledky kontrolnej a inšpekčnej činnosti
  • výsledky celoslovenského testovania žiakov
  • schránka dôvery
  • prezentácia školy v médiách

 

     Výsledky hodnotenia školy podľa týchto oblastí budú zverejňované na internetovej stránke školy v Správe o výchovno-vzdelávacie činnosti, priebežne bude verejnosť informovaná o dianí v škole, o úspechoch a problémoch prostredníctvom násteniek, regionálnej tlače a na rodičovských združeniach.  

 

 

 

 

 

 

4. výchova a vzdelávanie detí cudzincov

 

4.1  Zákon o výchove a vzdelávaní cudzincov

Výchovu a vzdelávanie detí cudzincov reguluje § 146  zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove

a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

4.2 Deti cudzincov

Deťmi cudzincov na účely školského zákona sú podľa § 146 ods. 1) deti:

a/ osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným

pobytom na území Slovenskej republiky

b/ žiadateľov o udelenie azylu na území SR podľa osobitného predpisu

c/ Slovákov žijúcich v zahraničí

d/ ako žiadatelia o azyl alebo o doplnkovú ochranu podľa osobitného predpisu

e/  cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území SR bez sprievodu zákonného zástupcu

Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, deťom

žiadateľov o udelenie azylu a Slovákov žijúcich v zahraničí sa podľa § 146 ods. 2 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.

 

 

4.3 Vzdelávanie a výchova žiakov z cudzojazyčnej krajiny, okrem Českej republiky

 

     Deti cudzincov  sú povinné absolvovať základné a rozširujúce jazykové  kurzy štátneho jazyka na odstránenie jazykových bariér.

Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o udelenie azylu, deti odídencov najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska. Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku, a to najviac na jeden školský rok.

 

 

 

Žiaci sú podľa úrovne jazykových zručností zaradení do dvoch skupín = jazykových kurzov, t. j. základný a rozširujúci.  Základný jazykový kurz a rozširujúci jazykový kurz sú podporné kurzy slovenského jazyka, ktoré sa majú realizovať dvakrát do týždňa po dve vyučovacie hodiny v popoludňajších hodinách prostredníctvom Krajského školského úradu.

„Základný jazykový kurz štátneho jazyka je určený pre žiakov, ktorí vôbec neovládajú slovenský jazyk, alebo ho ovládajú iba na elementárnej úrovni, nevedia čítať a písať v slovenskom jazyku, resp. nevedia čítať a písať ani vo svojom materinskom jazyku.

Rozširujúci jazykový kurz štátneho jazyka je určený pre žiakov, ktorí majú zvládnutú elementárnu slovnú zásobu a jazykové zručnosti, ktoré odstraňujú ich komunikačné zábrany, majú základné zručnosti v písaní, čiže vedia písať latinkou, prípadne azbukou. Tento kurz sa člení na dve úrovne. Modul 1 je určený pre žiakov vo veku 6 - 10 rokov, modul 2 pre žiakov vo veku 11 - 16 rokov. Zaraďovanie žiakov do jednotlivých úrovní sa uskutočňuje aj s prihliadaním na dĺžku predchádzajúceho štúdia žiaka v krajine pôvodu, ako aj na ich vedomostnú a kultúrnu úroveň.“ (http://www2.statpedu.sk/buxus/docs/Pedagogicke_dokumenty/deticudzincov.pdf)

 

Jazykové zručnosti vyžadované od absolventa  jazykového kurzu:

Komunikačné zručnosti

Počúvanie s porozumením:

Žiak:

– vie reagovať na pokyny a inštrukcie učiteľa súvisiace s organizáciou vyučovacieho procesu a vie správne na ne reagovať

– naučí sa sluchom rozlišovať hlásky odlišné od materinského jazyka, poznať rytmus, melódiu a intonáciu slovenskej vety

– vie spracovať údaje (odpovedať na otázky, vie samostatne tvoriť jednoduché vety, vie vety správne intonovať bez ohľadu na teoretické znalosti)

– naučí sa rozumieť jednoduchým vetám a kratším súvislým prejavom učiteľa a dialogickým prejavom vrátane reprodukovaných nahrávok v rozsahu prebranej slovnej zásoby a gramatiky.

Zraková reprodukcia textu:

Žiak:

– vie komentovať obrázok

– vie reprodukovať dej z videozáznamu.

Ústny prejav

V rozsahu produktívne osvojených jazykových prostriedkov žiak:

– vie reprodukovať a obmieňať pamäťou osvojené mikrodialógy

– má základnú slovnú zásobu, ovláda a adekvátne situácii používa základné jazykové prostriedky, umožňujúce komunikovať

– vie odpovedať na dané otázky a tvoriť otázky

– má osvojené základy jednoduchej komunikácie.

Jazykové zručnosti

Zvuková stránka jazyka:

Žiak:

– produktívne ovláda zvukovú stránku slovenského jazyka (artikuláciu jednotlivých hlások a suprasegmentálne javy – slovný prízvuk, vetný prízvuk, intonáciu vety a melódiu vety).

Rozvoj slovnej zásoby

Žiak:

– produktívne ovláda slovnú zásobu v rozsahu 200 lexikálnych jednotiek, týkajúcich sa vybraných tematických

okruhov a príslušných komunikatívnych situácií

– receptívne na základe počúvania si osvojí ďalšie lexikálne jednotky.

Žiak sa učí riešiť situácie, súvisiace:

– so získaním a poskytovaním základných informácií, s vyjadrovaním existenciálnych, priestorových, časových,

kvalitatívnych a kvantitatívnych vzťahov

– s predstavovaním sa, so začatím a ukončením rozhovoru, vrátane telefonického rozhovoru, ako si dohodnúť

stretnutie, ako nakúpiť rôzny druh tovaru.

V súvislosti s týmito rečovými situáciami žiak vie:

– pozdraviť (pri stretnutí a rozlúčke)

– osloviť niekoho

– predstaviť sa, predstaviť iných

– poďakovať sa a odpovedať na poďakovanie

– vyjadriť súhlas/nesúhlas/odmietnutie (radosť, poľutovanie, prekvapenie, ospravedlnenie, blahoželanie, žiadosť,

prianie, prosbu, pochybnosť, pozvanie a reakciu na pozvanie).

Žiak rieši komunikačné situácie adekvátne s rozsahom osvojených jazykových prostriedkov, ovláda jednotlivé varianty riešenia jednoduchých situácií.

4.4  Vzdelávanie a výchova žiakov z Českej republiky

Kľúčovým predpokladom na plnohodnotné vzdelávanie je ovládanie vyučovacieho jazyka. Tieto predpoklady sa pokúša naplniť základný a rozširujúci jazykový kurz štátneho jazyka. Vzhľadom na jazykovú príbuznosť medzi českým a slovenským jazykom sa výchova a vzdelávanie realizuje prostredníctvom individuálneho prístupu k žiakovi a prípadného poobedného doučovania slovenského jazyka, čo závisí na zvážení riaditeľa školy a vyučujúcich slovenského jazyka a literatúry.  Pre žiakov z Českej republiky (ďalej ČR) nie je potrebné absolvovať základný a rozširujúci jazykový kurz spomínaný v bode 3 vzhľadom na predpoklad, že na základe jazykovej príbuznosti žiak má všetky základné jazykové, komunikačné a čitateľské zručnosti s prihliadnutím na robenie chýb vyplývajúce z faktu, že žiak pochádza z inojazyčného prostredia (ČR),  napr.:

  1. odlišnosti v hláskosloví a výslovnosti - Striedanie spoluhlások je v češtine častejšie v tvorení – odvodzovaní slov i v tvorení tvarov.
  2. porušovanie zákona o rytmickom krátení
  3. dvojaká výslovnosť v českom jazyku a nedodržiavanie spodobovania spoluhlások pri výslovnosti
  4. používanie vokatívu
  5. častejšie uplatňovanie dvojtvarov
  6. odlišné prípony ohybných slovných druhov
  7. rozdiely vo väzbe s predložkou
  8. odlišný rod niektorých podstatných mien

 

4.5  Hodnotenie a klasifikácia

 

Hodnotenie detí cudzincov upravuje čl. 11  Metodického pokynu č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy, ktorý všeobecne stanovuje pravidlá na hodnotenie žiaka po prestupe na školu s iným vyučovacím jazykom:

  1. Žiak prvého ročníka základnej školy, ktorého materinský jazyk je iný ako vyučovací jazyk navštevovanej základnej školy, sa hodnotí z vyučovacieho jazyka s prihliadnutím na úroveň prospechu z ostatných predmetov.
  2. Po prestupe žiaka druhého až deviateho ročníka do školy s iným vyučovacím jazykom sa počas dvoch hodnotiacich období hodnotí najmenej takou úrovňou prospechu, ktorá zodpovedá prospechu z vyučovacieho jazyka na poslednom vysvedčení.
  3. Po uplynutí dvoch hodnotiacich období od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom sa uplatňujú v ďalších dvoch hodnotiacich obdobiach z vyučovacieho jazyka miernejšie kritériá.
  4. Pri hodnotení žiaka v prvom školskom roku a druhom školskom roku od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom, sa hodnotia jeho vecné vedomosti a nie úroveň jeho jazykovej správnosti.
  5. Pri hodnotení detí cudzincov sa postupuje podľa odsekov. 1 až 4.

 

 

4.6    Komisionálne skúšky v základných školách

 

Podľa § 5 ods. 3) písm. g) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov riaditeľ školy rozhoduje o povolení vykonať komisionálnu skúšku.

Podľa § 57 zákona č. 245 / 2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon)  a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa žiak klasifikuje podľa výsledkov komisionálnej skúšky v štúdiu jednotlivých vyučovacích predmetov.

 

 

 

 

 

 

 

  1.        Základné podmienky vzdelávania žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia

 

 

    1. Ciele výchovy a vzdelávania

 

Hlavnými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové kompetencie (spôsobilosti), ako kombinácie vedomostí, skúseností a postojov žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná.

Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov: - poskytnúť žiakom primerané možnosti skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby získali záujem o poznávanie nového,

 - rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť žiaka v poznávacej, sociálnej , emocionálnej a morálnej oblasti,

- viesť žiakov k spoznávaniu svojich schopností, k využívaniu svojich možností, ku kompenzácii svojich obmedzení a tým k vytváraniu reálneho obrazu seba samého,

- rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa a poznávať seba,

- podporovať kognitívne procesy a kompetencie žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov,

- umožniť žiakom získať základné pracovné zručnosti a návyky, aby ich mohli využiť pri ďalšom vzdelávaní aj v občianskom živote,

- vyvážene rozvíjať u žiakov kompetencie dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať,

- naučiť sa kooperovať v skupine, kolektíve a preberať na seba primeranú zodpovednosť, rozvíjať sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom a k svojmu kultúrnemu a prírodnému okoliu,

- viesť žiakov k tolerancii, znášanlivosti, porozumeniu a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami,

- naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie, aktívne ho chrániť a upevňovať, chrániť životné prostredie.

 

 

 

    1. Stupeň vzdelania

 

Primárne vzdelanie získa žiak absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím, dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

 

 

    1. Profil absolventa

 

Absolvent má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej, kultúrnej a mediálnej gramotnosti.

Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia disponuje na primeranej úrovni s nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami:

–  pozná a uplatňuje účinné techniky učenia sa,

– vyjadruje sa súvisle ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho narušenej komunikačnej schopnosti v materinskom, štátnom jazyku,

 – rozumie obsahu písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať,

– vie samostatne písomne komunikovať (nakoľko mu to umožňuje dosiahnutý stupeň vo vývine jemnej motoriky a aktuálna úroveň zrakovo-motorickej koordinácie),

– využíva základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách,

– vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa, pozná riziká spojené s využívaním internetu a médií,

– získa základy uplatňovania kritického myslenia pri práci s informáciami,

– chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať a objavovať vzťahy medzi predmetmi a javmi,

– chápe dôležitosť ochrany svojho zdravia,

– rozpozná v škole a vo svojom najbližšom okolí určitý problém, premýšľa o jeho príčinách a vie navrhnúť riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností,

– váži si seba i druhých, dokáže ústretovo komunikovať a spolupracovať,

– správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,

 – cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,

– má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr,

– uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, rešpektuje práva iných

 

 

    1. Vzdelávacie štandardy

 

     Pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia nie sú určené vzdelávacie štandardy.

 

 

 

    1. Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov

 

      Dôležité postavenie vo výchovno-vzdelávacom procese má pracovné vyučovanie, čomu musí zodpovedať materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. V prípade ťažkosti pri osvojovaní si predpísaného učiva je možné žiakovi vypracovať individuálny vzdelávací program z jedného alebo viacerých predmetov, podľa ktorého sa vzdeláva a postupuje do vyššieho ročníka. Pri výchove a vzdelávaní žiaka s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia v školskej integrácii využívame skupinové, kooperatívne a alternatívne formy vyučovania. Tie umožňujú diferenciáciu a individualizáciu výchovy a vzdelávania, deľbu práce, komunikáciu, vzájomnú pomoc a včleňovanie žiaka s mentálnym postihnutím do kolektívu triedy. Je potrebné zohľadniť motorickú instabilitu žiaka a minimalizovať nežiadúce prejavy správania. Vytvárať podmienky pre pozitívne hodnotenie na upevnenie kladných zážitkov v triede. Orientovať vzdelávanie na využiteľnosť vedomostí v situáciách praktického života. Umožniť žiakovi s mentálnym postihnutím používať špeciálne učebné pomôcky, ktoré mu uľahčia edukáciu.

 

 

    1.   Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie

 

  • dostatok času v dennom režime venovať jednotlivým zložkám tak, aby sa denne vystriedali všetky činnosti v primeranom rozsahu,
  • optimálny režim výchovno-vzdelávacej činnosti v súlade s vekovými možnosťami, špeciálnymi potrebami žiakov, zohľadnením dochádzajúcich žiakov v zhode s obsahom vzdelávania a vhodnými spôsobmi učenia,
  • optimálny režim života školy v súlade spotrebami žiakov a ich bezpečnosti (režim odpočinku, pohybový režim, stravovací a pitný režim, dodržiavaním hygieny, záujmová činnosť, mimoriadne situácie),
  • uplatňované metódy, formy a prístupy pri vzdelávacom procese, spôsob delenia tried, zlučovanie žiakov z rôznych ročníkov podľa platnej legislatívy.

  

  

    1.     Obsah vzdelávania

 

 

     Obsah vzdelávania je totožný so ŠVP, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5. 5. 2016 pod číslom   2016-14674/20270:9-10F0

s platnosťou od 1. 9. 2016.

 

 

    1. Hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím

 

     Hodnotenie žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia bude prebiehať podľa Metodického pokynu č. 19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím – primárne vzdelávanie, Metodického pokynu č. 31/2011 na hodnotenie žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami s mentálnym postihnutím primárne vzdelávanie a podľa individuálnych potrieb žiaka, po prerokovaní v pedagogickej rade u každého žiaka osobitne, pričom táto skutočnosť bude uvedená a zadefinovaná v IVVP daného žiaka. 

 

 

    1. Prierezové témy

     Začlenenie prierezových tém je v súlade s prierezovými témami uvedenými v bode 2.8.

 

 

  1. Základné podmienky vzdelávania žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia

 

 

    1. Ciele výchovy a vzdelávania

 

     Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia je:

- rozvíjať kognitívne a psychomotorické procesy, všestrannú komunikáciu

- rozvíjať individuálne schopnosti a predpoklady mentálne postihnutých žiakov tak, aby si    osvojili vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré dokážu využiť v osobnom živote

- zamerať sa na pripravenosť v praktickom živote s možnosťou prirodzenej integrácie do spoločnosti a stali sa jej prirodzenou súčasťou

- podnecovať žiakov k mysleniu na podklade názoru a k riešeniu problémov

- učiť žiakov chrániť si svoje zdravie a zdravie iných.

 

 

    1. Stupeň vzdelania

 

     Primárne vzdelanie získa žiak absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím, dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

 

 

    1. Profil absolventa

 

     Absolvent primárneho stupňa vzdelania má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej,

matematickej, prírodovednej a kultúrnej gramotnosti na elementárnej úrovni.

Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov so stredným stupňom mentálneho

postihnutia disponuje na primeranej úrovni s nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami:

– vyjadruje sa ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho

narušenej komunikačnej schopnosti,

– rozumie obsahu jednoduchého písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať,

– zvláda jednoduchou formou písomnú komunikáciu

– je schopný vyjadriť svoj názor,

– uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi,

učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu,

– dokáže využiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych pracovných úloh a praktického života, používa pri tom konkrétne myslenie,

– rozumie a používa základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied,

– chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať vzťahy medzi predmetmi a javmi,

– využíva základné formy informačnej a komunikačnej technológie,

– ovláda elementárne spôsoby práce s počítačom,

– ovláda základy čítania, písania, počítania a využíva ich k svojmu vzdelávaniu,

– dokáže pracovať s pomocou s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami,

– dokáže popísať problém, vie na koho sa môže obrátiť o pomoc pri riešení problémov,

– uvedomuje si, že má svoje práva a aj povinnosti.

 

 

    1. Vzdelávacie štandardy

 

     Pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia nie sú určené vzdelávacie štandardy.

 

 

    1. Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov

 

     Vzdelávanie je zamerané na maximálny možný rozvoj žiakov s mentálnym postihnutím po stránke psychickej, fyzickej a emocionálnej, na kompenzáciu ich nedostatkov s cieľom optimálne ich pripraviť na praktický život, na schopnosť žiakov osvojiť si základy vzdelania a pokračovať vo vzdelávaní v praktickej škole.

 

 

 

 

    1. Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie

 

  • dostatok času v dennom režime venovať jednotlivým zložkám tak, aby sa denne vystriedali všetky činnosti v primeranom rozsahu,
  • optimálny režim výchovno-vzdelávacej činnosti v súlade s vekovými možnosťami, špeciálnymi potrebami žiakov, zohľadnením dochádzajúcich žiakov v zhode s obsahom vzdelávania a vhodnými spôsobmi učenia,
  • optimálny režim života školy v súlade spotrebami žiakov a ich bezpečnosti (režim odpočinku, pohybový režim, stravovací a pitný režim, dodržiavaním hygieny, záujmová činnosť, mimoriadne situácie),
  • uplatňované metódy, formy a prístupy pri vzdelávacom procese, spôsob delenia tried, zlučovanie žiakov z rôznych ročníkov podľa platnej legislatívy.

 

 

    1. Obsah vzdelávania

 

     Obsah vzdelávania je totožný so ŠVP, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 5. 5. 2016 pod číslom   2016-14674/20270:9-10F0

s platnosťou od 1. 9. 2016.

 

 

    1. Hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím

 

     Hodnotenie žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia bude prebiehať podľa Metodického pokynu č. 19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím – primárne vzdelávanie, podľa individuálnych potrieb žiaka a po prerokovaní v pedagogickej rade u každého žiaka osobitne, pričom táto skutočnosť bude uvedená a zadefinovaná v IVP daného žiaka.

 

    1. Prierezové témy

     Začlenenie prierezových tém je v súlade s prierezovými témami uvedenými v bode 2.8.

 

7.  FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ

 

     Základná škola Klokočov má vypracovaný samostatný dokument Finančnej gramotnosti . Súčasne je finančná gramotnosť zapracovaná v jednotlivých vyučovacích predmetoch v  ŠkVP a v tematických plánoch.

 

U žiakov s mentálnym postihnutím ju budeme začleňovať do tematických plánov priebežne v rámci predmetov: MAT, VEU, PCV.

 

 

  1. ČITATEĽSKÁ GRAMOTNOSŤ

 

     „Čitateľská gramotnosť je porozumenie písaných textov a uvažovanie o nich pri dosahovaní osobných cieľov, rozvíjaní vlastných vedomostí a schopností a pri podieľaní sa na živote spoločnosti.“ (Koršňáková, a kol., 2006, s.2)

 

     Poznať základné teoretické poznatky z oblasti čitateľskej gramotnosti by nemal len učiteľ, ale aj žiak, ktorý by mal byť v centre vyučovacieho procesu modernej školy.  Rozvoj čitateľskej gramotnosti a zvyšovanie jazykovej kultúry žiakov prebieha na všetkých vyučovacích hodinách.

Čitateľská gramotnosť je komplexný súbor čitateľských zručností:

  • Prvou etapou čitateľských zručností je učenie sa čítať a písať.
  • Druhou etapou je spájanie slabík a slov a prechod k plynulému čítaniu.
  • Treťou etapou čitateľskej zručnosti je porozumenie textu, t.j. uvedomenie si prečítaného.
  • Vyššou čitateľskou kompetenciou je analýza literárneho textu, t.j. čitateľ nemá pochopiť len obsah oznámenia v texte, ale má byť schopný odhaliť aj také vlastnosti textu, ktoré tento význam vytvárajú, t.j. uvedomovať si vyjadrovacie prostriedky, ktoré daný obsah sprostredkúvajú.
  • Najvyššou formou čitateľskej kompetencie je interpretácia textu a jeho hodnotenie.

 

 

    1. Metódy a formy práce zamerané na rozvoj čitateľskej gramotnosti

 

     Stratégie čítania s porozumením sú špecifické postupy, ktoré umožnia žiakom uvedomiť si, do akej miery správne chápu text pri čítaní a dokážu sa z neho učiť. Dobrí čitatelia používajú, či už vedome alebo nevedome, vlastné stratégie porozumenia pri čítaní textu.

     Stratégia je vo všeobecnosti filozofiou cesty, v pedagogickej práci je východiskom, ktorým sa riadime pri výbere metód a foriem na vyučovaní. Učiteľ má možnosť vybrať si na prácu s textom z veľkého množstva metód.

 

 

V - Chv - D

Metóda, ktorej názov vychádza z troch krokov, ktoré určujú otázky:

Čo vieš o téme? Čo by si chcel vedieť? Čo si sa dozvedel?  Žiaci si zapisujú do zošita svoje odpovede na prvé dve otázky pred čítaním neznámeho textu a po spracovaní informácií z textu odpovedajú písomne na tretiu otázku a nakoniec porovnajú všetky tri záznamy a komentujú ich.

 

Postup 3 - 2- 1

Žiak vyhodnocuje získané informácie v týchto krokoch:

3 dôležité veci, ktoré boli v texte - vyhľadá 3 informácie, ktoré považuje za dôležité.

2 veci, ktoré ťa zaujali - vypíše dve informácie, ktoré žiaka zaujali preto, že ide o nové informácie, alebo ktoré neboli v súlade s doterajšími vedomosťami žiaka a pod.

1 vec, na ktorú si v texte nenašiel odpoveď - mohlo ísť o menej zrozumiteľný text, nedostatok skúseností alebo predchádzajúcich vedomostí žiaka a pod.

 

Postup 5 - 4 - 3 - 2 - 1

Ide o podobný postup s ďalšími krokmi v tejto štruktúre:

5 nových informácií,

4 informácie týkajúce sa hlavnej myšlienky,

3 nové slová, ktoré si našiel v texte,

2 informácie, ktoré si už poznal,

1 vec, na ktorú si nenašiel v texte odpoveď.

 

Prezeraj - pýtaj sa - prečítaj - odpovedz - zopakuj

Jadro tvoria otázky, ktoré si vytvoril žiak. Hľadá na ne odpovede, ktoré si potom ešte zopakuje, aby si lepšie zapamätal nové informácie.

Prezeraj - žiak číta len nadpisy a podnadpisy, prípadne úvod a záver.

Pýtaj sa - žiak tvorí otázky preformulovaním nadpisov.

Prečítaj - žiak číta text so zameraním na otázky, ktoré si vytvoril v predchádzajúcom kroku.

Odpovedz - žiak odpovedá na stanovené otázky na základe obsahu textu.

Zopakuj si - žiak odpovedá na každú otázku so zatvorenou učebnicou. (Gavora, 2008)

 

Riadené (štruktúrované) čítanie

Učiteľ rozdelí text na niekoľko častí a pripraví k nim vhodné otázky, na základe ktorých vedie v prestávkach čítania rozhovor so žiakmi. Pred každou nasledujúcou časťou vytvárajú žiaci predpovede o jej obsahu a potvrdzujú ich dôkazmi z už prečítaných častí. Predvídanie podnecuje zvedavosť, aktívne čítanie  a pozornosť. Záznam žiaka môže mať formu tabuľky v tejto štruktúre:

Čo si myslíte, že sa stane?

Aký máte dôkaz?

Čo sa skutočne stalo?

 

Diskusné metódy - Najčastejšie využívané sú rozhovor, dialóg a diskusia. Podstatou je komunikácie medzi učiteľom a žiakmi a žiakmi navzájom. Dochádza k vzájomnej výmene názorov, skúseností, informácií, pričom sa musia navzájom rešpektovať, počúvať.

 

Situačné metódy - Tieto metódy učia žiaka riešiť konkrétne reálne životné situácie. Podstatou situačných metód je hľadanie postupov vedúcich k vyriešeniu istej konkrétnej situácie, problémového prípadu.

 

Inscenačné metódy - Ich podstatou je sociálne učenie žiakov na modelových problémových situáciách, simulácii udalostí, pričom sa kombinuje hranie rolí s riešením problému. Žiaci sa hraním môžu presvedčiť o tom, aké je to ocitnúť sa v nejakej situácii a nacvičiť si vhodné konanie, riešenie.

 

Didaktické hry - Cieľom didaktických hier ba malo byť aktivizovanie žiakov, motivácia, podnecovanie k tvorivosti. Najčastejšie sú využívané pri fixácii učiva.

 

Heuristické metódy - Žiaci sú postavení pred určitú problémovú situáciu, problémovú úlohu, ktorú majú vyriešiť. narazia na problém, niečo neznáme, na čo im nestačia doterajšie poznatky, musia analyzovať, objavovať, riešiť navodenú situáciu a učiteľ sa stáva ich partnerom, radcom.

 

Metódy dramatizácie - Vyučovanie dramatizáciou má blízko k inscenačným metódam. Tu sa však komplexnejšie využívajú princípy drámy a divadelné postupy.

 

Metódy kritického myslenia - Majú byť akýmsi nástrojom, ktorý vedie žiakov k porozumeniu učiva, k odhaľovaniu vzťahov medzi osvojenými faktami, k vytváraniu vlastného názoru a celkovo k prehĺbeniu poznatkov. Získanie informácií nie je cieľom, ale prostriedkom. Kritické myslenie je zamerané na získavanie informácií, ich hodnotenie a nachádzanie logických a objektívnych súvislostí.

 

Brainstorming - V preklade "búrka mozgov" je založená na produkcii čo najväčšieho počtu asociácií spojených s predloženou témou, aj zdanlivo nesúvisiacich. Bez kritiky a hodnotenia je nutné umožniť pomocou intuitívneho myslenia voľnú produkciu nápadov, myšlienok.

 

Brainwriting - Je písomnou formou brainstormingu, ktorý prebieha tak, že žiaci píšu svoje nápady na kolujúci papier. Špecifickou formou brainwritingu je metóda 365, princíp ktorej spočíva v tom, že každý žiak šesťčlennej skupiny v 5 minútovom limite vyprodukuje najmenej 3 nápady. Metódu je vhodné použiť na riešenie problémov, pri ktorých na otázku neexistuje jednoznačná jednoduchá odpoveď.

 

Cinquain (päťlístok, päťriadková báseň) - vyžaduje zlučovanie informácií, stručných výrazov, ktoré opisujú zadanú tému.

1. riadok - pomenovanie témy (podstatné meno)

2. riadok - opis témy (2 prídavné mená)

3. riadok - činnosť, dej na vyjadrenie dejovej zložky námetu (3 slovesá)

4. riadok - ucelená štvorslovná formulácia vyjadrujúca názor, emocionálny postoj

5. riadok - zhrnutie (synonymum témy, rekapitulácia témy)

 

Round robin (metóda dookola) - Kolovaním jedného papiera a pera v skupine žiakov dáme možnosť všetkým napísať svoj nápad k téme. Žiaci vidia, čo bolo napísané pred nimi, a tak môžu komentovať a dopĺňať myšlienky svojich spolužiakov. Na kontrolu jednotlivých príspevkov môže každý žiak písať perom inej farby.

 

Štyri rohy - Kúzlo tejto aktivity tkvie v pohybe žiakov po triede. Po triede sú rozmiestnené očíslované papiere. Na každom z nich je napísaná 1 otázka. Žiaci sú rozdelení do 3 - 4 skupín. Každej skupine je pridelené číslo papiera, pri ktorom začínajú odpovedať. Skupina chvíľu diskutuje o zadaní a na pier napíše svoju odpoveď, názor. Na pokyn učiteľa sa presunú do ďalšieho rohu, oboznámia sa s otázkou, reakciami predchádzajúcej skupiny a po krátkej diskusii pripíšu svoj komentár, odpoveď, názor. Aktivita sa končí, keď skupiny dorazia do svojej domovskej stanice.

 

Kocka - Hracia kocka má na svojich stranách výzvy (6 slovies), ako má žiak o danej téme uvažovať: popíš, porovnaj, asociuj, analyzuj, aplikuj, argumentuj za a proti. K stanovenej téme by mali žiaci písať podľa vybraného pokynu. Časový limit 2-4 minúty. Je potrebné, aby sa vystriedali všetky strany kocky. Tak si žiak vytvára hypotézy, hľadá reálne využitie pre tému, formuluje myšlienky, vedomosti, rozoberá tému na čiastočné problémy.

 

Myšlienková mapa - Stratégia, ktorá podporuje aktívne učenie. Je vhodná na utriedenie už známych faktov, ale aj na grafické zobrazenie naučeného.

 

Metóda I.N.S.E.R.T = interaktívny poznámkový systém pre efektívne čítanie a myslenie:

Pri individuálnej práci s textom žiaci využívajú značky na označenie:

- známych informácií   ü

- nových informácií    +

- myšlienok, s ktorými nesúhlasí  -

- informácie, o ktorých sa chce dozvedieť viac  ?

 

R/A/F/T = rola, adresát, forma, téma

Využíva sa najmä v slohovej zložke. Precvičuje sa tak tvorivosť, flexibilita, zručnosť a v neposlednom rade i vedomosti o slohových útvaroch. Učiteľ zadá napr. tému a žiaci v brainstormingu majú vymýšľať rôzne typy autorov, rôzne formy (žánre), adresátov. Z mnohých kombinácií si žiak vyberie jemu najbližšiu a tvorí text.

 

Riadené čítanie - Využíva sa pri uvedomení čítania literárneho textu. Čítaný text učiteľ rozdelí na časti. Pred prečítaním každej časti učiteľ položí žiakom otázku, ktorá ich má motivovať k ďalšej práci. Po prečítaní vedú debatu o ich pocitoch nad jednotlivými pasážami textu. Pred čítaním môže učiteľ položiť otázku, ako sa asi bude vyvíjať príbeh ďalej.

 

Vennov diagram - Aktivita začína stanovením tém, o ktorých majú žiaci premýšľať, porovnávať. Následne si načrtnú diagram (obdĺžniky, kruhy) a do každého obrazca vpisujú rysy, vlastnosti, podstatné znaky toho ktorého javu, problému. V prieniku by sa mali objaviť spoločné znaky.

Poprehadzované vety - Metódu je vhodné využiť pred čítaním literárneho textu. Žiaci majú usporiadať lístočky (5-6), ktoré obsahujú opis, jednu situáciu, ktorá bude v texte. Následne čítaním predloženého textu spoznajú, či predvídali správne poradie udalostí.

Vyučujúci okrem spomínaných stratégií a metód sa zapájajú i do rôznych celoškolských projektov:

  • Číta celá škola - celoškolský projekt zameraný na hlasné čítanie
  • Čítam, čítaš, čítame - projekty prebiehajúce v jednotlivých triedach, kde žiaci celý rok čítajú knihy a niektoré informácie si zaznamenávajú formou zjednodušených čitateľských denníkov
  • Tvorba krátkych básní - tvorivé písanie rozvíja fantáziu a tvorivosť
  • Tvorba textov z novinových titulkov - tvorenie originálnych textov

Taktiež sa organizuje Andersenova noc,  návšteva knižníc príp. besedy so spisovateľmi a iné.

 

 

    1.    Strategické ciele čitateľskej gramotnosti

 

  • Čitateľskú gramotnosť realizovať vo všetkých vzdelávacích oblastiach
  • Zabezpečiť vzdelávanie učiteľov v oblasti čitateľskej gramotnosti
  • Doplňovať učebnice, texty, metodiky, knihy  a ďalšie podporné materiály v súvislosti s úlohami zameranými na rozvoj čitateľskej gramotnosti do školskej knižnice ako kabinetnej zbierky
  • Vyučovacie hodiny, ktoré sú zamerané na osvojenie si správnych stratégií pri čítaní s porozumením, na vyhľadávanie informácií v súvislosti s edukačným obsahom, realizovať v spolupráci s Obecnou knižnicou v Klokočove, s Kysuckou knižnicou v Čadci, s regionálnymi spisovateľmi a podobne
  • Využívať uvoľnené úlohy PISA a metodické príručky na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti v rámci všetkých vyučovacích predmetov
  • Realizovať aktivity, súťaže, školské projekty na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti
  • Podporovať voľnočasové aktivity žiakov zamerané na jazykovú kultúru (recitačné a literárne súťaže, školské prezentácie tvorivosti a pod.)

 

 

 

 

 

Prílohy

 

Učebné osnovy jednotlivých vyučovacích predmetov sú k nahliadnutiu u riaditeľky školy.

 

Učebný plán – tvorí samostatnú prílohu, je zverejnený na web stránke školy, súčasne je k nahliadnutiu u riaditeľky školy.